Bibliosféry 2016 znamenali prvé stretnutie slovenských knihovníkov svojho druhu, kde všetci zúčastnení identifikovali 10 základných trendov, ktorými sa bude, alebo by sa mala zaoberať knihovnícka obec. Týchto desať základných trendov predstavuje: Vzdelávanie, Marketing, Služby, Viaczdrojové financovanie, Priestory, Digitálny obsah, Nové elektronické služby, Spolupráca, Kreativita, Analýza používateľov a prostredia, digital natives

Jednotlivé pracovné skupiny počas pracovných dní Bibliosfér 2016 rozoberali do detailu tieto trendy a implementácia ich jednotlivých podkategórií vybranými knižnicami by mala zahŕňať:

1. Trend VZDELÁVANIE

1a. Transformácia a konkurencieschopnosť knihovníkov

Rozvoj informačnej spoločnosti si vyžaduje prehlbovať znalosti z rozličných vedných odborov, ktoré prenikajú do tradičných knihovníckych činností – „upgrade“ knižnično-informačného pracovníka úroveň 4.0 (4 odvodená od štvrtej priemyselnej revolúcie).
Je potrebné aktualizovať a rozšíriť oblasť Kultúra, umenie, TV a vydavateľstvo v Národnej sústave povolaní o nové špecializácie knihovníka, najmä o činnosti výraznejšie zastúpené v oblasti IT a telekomunikácie.
Vzdelávanie knižnično-informačných pracovníkov na Slovensku je v súčasnosti teoretické a odtrhnuté od praxe. Príprava absolventov na reálnu prax si vyžaduje pravidelnú a dôslednú analýzu požiadaviek a potrieb knižníc zohľadňujúcu očakávania a trendy vývoja spoločnosti.
Vývoj IT kladie dôraz aj na potrebu celoživotného vzdelávania knižnično-informačných pracovníkov s využitím širokého spektra online kurzov a študijných materiálov. Ako možnosť sa javí získavanie atestácií na špecifické oblasti práce (podobne ako fungujú atestácie v lekárstve).
Každá knižnica nepotrebuje mať špecialistu na všetky oblasti knižnično-informačných činností. Dôležitá je spolupráca knižníc a zdieľanie poznatkov a odborníkov.

1b. Celoživotné vzdelávanie verejnosti

Súčasná spoločnosť je charakterizovaná potrebou neustáleho učenia sa, ktoré sa môže realizovať formou formálneho a neformálneho vzdelávania. Je to v podstate požiadavka súčasnosti, umožňuje jednotlivcovi získať náskok pred ostatnými. Pre knižnice je veľkou výzvou zadefinovať si, akú úlohu v rámci celoživotného vzdelávania verejnosti môžu zohrávať, aké majú možnosti na realizáciu projektov vzdelávania a čo reálne vedia poskytnúť. Potrebné je vytvoriť metodiku, resp. odporúčania práce vzdelávania verejnosti, oblasti pokrytia a hĺbku vzdelávacieho procesu.

1c. Celoživotné vzdelávanie knihovníkov

Na Slovensku máme vysokoškolské vzdelávanie knihovníkov, ale neexistuje ucelený systém celoživotného vzdelávania a je to nevyhnutnosť. Na dosiahnutie tohto cieľa musíme prebrať inštitucionálnu zodpovednosť a vytvoriť koncepciu celoživotného vzdelávania knihovníkov. Pri transformácia tradičného vzdelávania je potrebná spolupráca všetkých súčastí tvoriacich knihovnícku teóriu a prax. Pre podporu odborného celoživotného vzdelávania je dôležitý aj otvorený prístup k vede a informáciám. Tento proces riešili a riešia vo väčšine krajín, môžeme sa inšpirovať napr. Fínskom, kde existuje celonárodná iniciatíva na podporu digitálneho vzdelávania knihovníkov.
Rovnako pri vzdelávaní knihovníkov a aj verejnosti platí, že kladieme dôraz na rozvoj informačnej a digitálnej gramotnosti, pretože ich nízka úroveň spôsobuje prehlbovanie nerovností v spoločnosti.

1d. Vzdelávanie

Vzdelávací systém knihovníkov na Slovensku výrazne zaostáva za praxou. Je preto potrebné, aby vzdelávacie inštitúcie viac reflektovali požiadavky z knižníc (zdola). Musí vzrásť tlak z praxe na obsah vzdelávania na knihovníckych katedrách. Je nevyhnutné využívať medziodborové vzdelávanie – v knižniciach sú potrební špecialisti aj v iných odboroch nielen v knihovníctve, napr. IT, marketing, projektový manažment.

2. Trend MARKETING

2a. Knihovnícka propagácia
Vzrastá potreba prezentovať široké spektrum knižničných činností/služieb a zmeniť spoločenský status knižníc obmedzený len na poskytovanie výpožičných služieb. Využitie marketingu v knižniciach si vyžaduje ďalšie znalosti z oblasti účinnej a cielenej komunikácie voči zriaďovateľom i používateľom a taktiež zdieľanie účinných nástrojov a pomôcok medzi knižnicami navzájom.

2b. Zmeny v komunikácii
Spoločenský vývoj prináša nové formy komunikácie a je potrebné na ne reflektovať. Menia sa z lineárnych na sieťové a presúvajú sa do elektronického prostredia. Výzvou je naučiť slovenských knihovníkov nové metódy komunikácie s dôrazom na spätnú väzbu, využívanie sociálnych sietí. Potrebné je kontinuálne sledovanie noviniek a keďže neustále vznikajú nové siete, je dôležité poznať svojich používateľov / návštevníkov a vedieť, cez aké informačné kanály s nimi máme komunikovať, aby bol dopad čo najväčší.

2c. Marketingová komunikácia
Knižnice by mali využiť profesionálnych zamestnancov na vytvorenie programu/modelu, ktorý by ponúkal spôsoby ako osloviť a získať nových používateľov, predstaviť nové služby knižníc, lepšie odkomunikovať to, čo knižnice robia a aký je ich prínos pre komunitu/spoločnosť. Pre to je potrebné vypracovať odborný manuál na marketingovú komunikáciu knižníc. Aby sme podchytili mladú generáciu (digital natives) bude nevyhnutné využívať sociálne siete, blogy a pod..

3. Trend SLUŽBY

3a. Rozširovanie služieb

Každá skupina používateľov od knižnice požaduje iné služby. Deti a študenti by mohli chápať knižnicu ako zábavné centrum. Študenti a taktiež ľudia v produktívnom veku ako priestor pre celoživotné vzdelávanie. Dôchodcovia a mamičky na materskej ako komunitné centrum. Tiché a relaxačné zóny vo svete plnom hluku a stresu ocenia všetky vekové kategórie. Táto škála rozličných potrieb používateľov si vyžaduje variabilitu priestorov s možnosťou ich ľahkej obmeny pre tvorivé činnosti, vzdelávacie, kultúrne aj komerčné podujatia.
Akademické knižnice sa spájajú s univerzitnými vydavateľstvami a tým sa podieľajú na tvorbe tlačeného, multimediálneho i digitálneho obsahu. Dá sa vydavateľská činnosť aplikovať aj do praxe verejných knižníc?
V rámci spolupráce so samosprávami možno hľadať cesty aj na aplikáciu „verejných“ služieb, napr. tvorba digitálnych kroník mesta/zriaďovateľa, archivácia dôležitých materiálov, knižnica ako informačné centrum pre občanov a návštevníkov, predaj suvenírov, vstupeniek na kultúrne podujatia, kontaktná kancelária pre styk s mestskými poslancami, vedením mesta/obce.
Inšpiráciu možno čerpať aj zo súkromného a komerčného sektora – nečakať, že používateľ si nájde cestu do knižnice, ale že služby knižnice prídu za ním, napr. dodávka kníh domov k používateľovi, do domov seniorov a i.
Snaha o poskytovanie služieb, ktorých zavedenie nie je finančne nákladné a napriek tomu majú z pohľadu používateľa vysokú pridanú hodnotu, je náročné. Napriek tomu sa na Slovensku určite nájde niekoľko inšpiratívnych príkladov „dobrej praxe“ – čo, ako a kde funguje.

3b. Robotizácia služieb

Podľa správy vypracovanej organizáciou NESTA v roku 2015 základe výskumu realizovaného na Oxfordskej univerzite sa odhaduje že až 47% pracovných miest v USA a 35% vo Veľkej Británii bude možné v horizonte 20 rokov nahradiť automatizovanou prácou, ktorú namiesto ľudí odvedú nové technológie (údaje prebrané z IFLA Trend Report). Do knižníc prenikajú stále sofistikovanejšie technológie, ktoré nahrádzajú niektoré knižničné procesy – výpožičné pulty, výpožičné a návratové automaty a i. Tie umožňujú poskytovanie tradičných výpožičných služieb 24/7 prostredníctvom samoobslužných automatov a zavádzaním samoobslužných pobočiek knižníc. Moderné IT sa môžu využívať aj na navigáciu používateľov v budovách knižníc a v ich fondoch.
V tejto oblasti knižnice nestratia len ak si okrem odborného a technického zabezpečenia plynulej prevádzky zachovajú dostatočnú inovatívnosť a kreativitu.

3c. Neknihovnícke služby

Neknihovnícke služby slúžia na prilákanie ľudí, ktorí by inak do knižnice neprišli. Zriadením napr. VIP salónikov, bufetov, automatov na kávu je možné používateľom ponúknuť služby, ktoré môžu byť ďalším zdrojom financovania knižnice a zároveň nástrojom na zachovanie klasických knihovníckych služieb. Potenciál knižníc by sa vďaka tomu, že už majú priestory a personál, dal využiť aj ako centrum prvého kontaktu pri implementácii e-governmentu (pomoc občanom pri využívanií elektronických služieb verejnej správy).

3d. Knižnica ako miesto duševnej hygieny

Príjemné a pokojné prostredie knižnice ju predurčuje na to, aby sa stala miestom oddychu. Ľudia sú vystresovaní, hľadajú špecifický priestor, ktorý im poskytne možnosti relaxu. V spolupráci s partnerskými inštitúciami a odborníkmi môžeme ponúknuť a zastrešiť rôzne formy aktivít – biblioterapiu, arteterapiu, poetoterapiu, rozhovory so psychológmi.

3e. Zážitková knižnica

Do knižnice prichádzajú rozličné vekové i sociálne skupiny návštevníkov, ktorí majú rôzne informačné a kultúrne potreby. Ak pre nich chceme byť atraktívnym miestom, potrebujeme im ponúknuť nové formy aktivít, ktoré budú nasmerované na realizáciu zážitkov. Či už to bude klub spoločenských hier, rôzne formy súťaží, literárne alebo tematické stretnutia, dôležité je, aby sme ľuďom priniesli pozitívny zážitok. V prostredí elektronických služieb sa stále populárnejšou stáva gamifikácia, ktorá do komunikácie človeka s knižnicou prináša prvky hry.

3f. Zapojenie knižnice do turistického ruchu

Knižnica sa veľmi často nachádza v centre mesta, preto má dobrý potenciál, aby sa angažovala ako infocentrum turistického ruchu. Turisti potrebujú informácie o lokalite, v ktorej sa nachádzajú a z mnohých krajín sú zvyknutí, že knižnica je miestom, ktoré im informácie poskytne. Ďalším aspektom možnosti zapojenia knižnice do turistického ruchu je fakt, že často je aj sama knižnica turistickou atraktivitou mesta, historicky alebo architektonicky zaujímavou budovou. Je škoda nevyužiť tento potenciál, keď vidíme mnoho príkladov z miest, v ktorých patrí knižnica do top 10 atraktívnych miest, ktoré stojí za to navštíviť. Na realizáciu je potrebná spolupráca pamäťových inštitúcií a dobrá komunikácia so zriaďovateľom.

4. Trend VIACZDROJOVÉ FINANCOVANIE

4a. Project hunting

Budúcnosť knižníc výrazne ovplyvní schopnosť knižnično-informačných pracovníkov vyhľadávať ďalšie možnosti financovania ich rozvoja. Väčší dôraz sa bude klásť na vypracovávanie projektov vo vlastnej réžii knižnice, alebo na báze spolupráce viacerých knižníc sledujúcich jeden cieľ (napr. spoločný projekt všetkých knižníc v jednom meste, príp. viacerých knižníc rovnakého typu a pod.). Projekty môžu byť zamerané nielen na získavanie finančných prostriedkov, ale aj na materiálne vybavenie, či na získavanie ľudských zdrojov (napr. dobrovoľníkov, špecialistov na určitú oblasť, ktorú knižnica nemá personálne pokrytú). Príprava projektov kladie nové nároky na pracovníkov knižníc, čím podporuje ich kvalitatívny rast. Projekty si vyžadujú kreativitu, dôslednú argumentáciu a víziu. Všetky tieto tri oblasti budú posúvať knižnice vpred.

4b. Poskytovanie komerčných služieb

Spolupráca knižníc s komerčným sektorom, príp. rozvoj vlastnej podnikateľskej činnosti knižníc sa stáva ďalším zdrojom financovania prevádzky knižníc a zavádzania inovácií. Podnikateľská činnosť rozširuje okruh používateľov a zvyšuje atraktivitu knižníc z pohľadu trhu. Knižnice sú ideálnym miestom na využívanie princípov zdieľanej ekonomiky.
Podnikateľská činnosť sa nemusí týkať len predávania nápojov a občerstvenia, ale aj poskytovania priestorov na firemné večierky, prezentácie sponzorov knižnice, či rodinné oslavy. Nie len kníhkupectvá sú atraktívnym priestorom pre veľké prezentácie nových publikácií a autogramiády autorov.
Osvedčiť sa môže zavádzanie a spoplatnenie služieb s pridanou hodnotou, napr. obsah v nižšej kvalite k dispozícii zdarma, za vyššiu kvalitu si už musí používateľ zaplatiť, príp. poskytovanie expresných služieb.
Je potrebné hľadať možnosti na komerčné zhodnotenie dát, ktoré sa nachádzajú v knižnično-informačných systémoch a nie sú chránené autorskoprávnou legislatívou či nepodliehajú ochrane osobných údajov.

4c. Ekonomická efektívnosť fungovania inštitúcie (Čo by na to povedal daňový poplatník?)

Rovnako ako v iných inštitúciách, aj v knižniciach je snaha uplatňovať princíp racionalizácie a efektívneho fungovania. Cieľom je dosiahnuť maximálny efekt s minimálnymi nákladmi. V prípade knižníc je potrebná optimalizácia služieb, zdrojov a finančných tokov s pozitívnym dopadom na fungovanie inštitúcie. Napr. knižnice rovnakého typu môže efektívnosť fungovania podporiť spolupráca na projekte, ktorého výsledným efektom je zlepšenie kvality služieb všetkých zapojených inštitúcií.
Dôležité je zostavenie kritérií a aplikovanie mechanizmu na zistenie efektivity služieb knižníc, identifikovať oblasti, ktoré je potrebné riešiť a v rámci ktorých je možná spolupráca.

4d. Viaczdrojové financovanie

Financovanie knižníc od zriaďovateľov stagnuje, preto je potrebné hľadať nové alternatívne zdroje financovania. Jedným z nich by mohli byť nové neknihovnícke služby, vrátane e-governmentu, ktoré by zároveň zviditeľnili knižnice v povedomí širokej verejnosti.
Knižnice by sa mali zapájať aj do vedy a výskumu a participovať na vedecko-výskumných projektoch, ktoré by sa mohli stať ďalším zdrojom financií v rozpočte knižnice.

5. Trend PRIESTORY

5a. Priestor

Knižnice už neslúžia len na požičiavanie kníh. Ak chceme zachovať status knižníc, musíme neustále rozširovať ich služby, poskytovať priestory na neformálne stretnutia, vzdelávacie aktivity, komunitné stretnutia, obchodné rokovania, ale aj na oddych a zábavu. Snažiť sa monetizovať priestor tak, aby dokázal zarábať na knižnicu. Priestor knižnice by mal byť vybavený nábytkom tak, aby bol variabilný, flexibilný a za niekoľko minút prestaviteľný do podoby, akú práve potrebujeme.

5b. Poskytovanie verejného priestoru

Knižnice sú kultúrne inštitúcie slúžiace verejnosti. Majú potenciál otvoriť svoje priestory a posilniť svoju pozíciu nekomerčného priestoru pre stretávanie sa. Cieľom je pritiahnuť nových ľudí a posilniť vzťah s tými, ktorí knižnicu už navštevujú. Dôležitým faktom je, že knižnica je bezpečný priestor a poskytuje bezpečné informácie. Potrebujeme poznať svojich súčasných a potenciálnych návštevníkov a komunikovať s nimi, máme možnosť byť priestorom pre tvorbu komunity. Keďže súčasnou tendenciou je orientácia na používateľa, je potrebné architektonicky upraviť priestory tak, aby boli návštevnícky atraktívne.

5c. Komunita

Hľadanie nových možností fungovania knižnice v komunite na základe jej dôslednej analýzy a prispôsobovaním služieb celej palete potenciálnych používateľov. Z pohľadu služieb mesta a s využitím histórie regiónu, tradičných kultúrnych podujatí, turistických atrakcií by mohlo atraktivitu knižnice zvyšovať jej poňatie ako informačného centra pre návštevníkov aj občanov. Knižnica v komunite sa neorientuje len na poskytovanie výpožičiek, ale je zároveň komunitným centrom poskytujúcim priestor pre zábavu a vzdelávanie i možnosť kultúrneho vyžitia.
Vždy je potrebné mať na pamäti tradičnú úlohu knižnice, ktorá odborne eviduje, spracováva, uchováva, ochraňuje, využíva a sprístupňuje svoj knižničný fond, poskytuje knižnično-informačné služby.

6. Trend DIGITÁLNY OBSAH

6a. Zlepšovanie úrovne digitálneho obsahu a jeho popisu

Obsah sa presúva do digitálneho sveta. Knižnice sa podieľajú nielen na jeho získavaní a uchovávaní, ale aj na jeho vzniku. K tomu nevyhnutne prislúcha aj tvorba metadát. Popis a uchovávanie rozličných typov dokumentov boli a mali by ostať doménou knižníc. Preto je potrebné ťažiť zo skúseností s popisom tradičných dokumentov aj v digitálnom svete. Spracovávanie veľkého množstva digitálnych dokumentov by mohla urýchliť kooperatívna katalogizácia.
Knižnično-informačné systémy, alebo platformy na ktorých sa sprístupňujú digitálne objekty a dokumenty, by mohli mať funkcie podporujúce podieľanie sa komunity/verejnosti na tagovaní obsahu, označovaní osôb, napr. zdigitalizovaných fotografií, kroník a pod.

6b. E-knihy

E-knihy sú aktuálnou témou vo väčšine knižníc. Znamenajú možnosť rozšírenia ponuky tlačených médií, resp. doplnenie ponuky o čisto elektronické knihy. Medzi čitateľmi pribúda stále viac tých, ktorí čítajú knihy v elektronickej podobe, dopyt z ich strany postupne narastá. Prínosom je dostupnosť e-kníh, keďže vzdialenosť ani čas prístupu k nim nie je obmedzený otváracími hodinami. V súvislosti s výpožičkami e-kníh je potrebné riešiť technologické možnosti a autorskoprávne aspekty. Ak chceme rozširovať prístup k elektronickým knihám, musíme sa rozhodnúť, aký obsah budeme sprístupňovať z hľadiska obdobia vydania (autorsky voľne dostupné diela alebo aktuálnu knižnú produkciu). Keďže prístup k e-knihám slovenskej produkcie je celospoločenský záujem, mali by sme identifikovať zdroje na podporu ich financovania v úvodných fázach. Pre úspešnú realizáciu projektu je dôležitá vzájomná spolupráca knižníc, komunikácia so zástupcami vydavateľov a svojimi zriaďovateľmi.

7. Trend NOVÉ ELEKTRONICKÉ SLUŽBY

7a. Virtualizácia

V súčasnosti mnohé služby verejnej a štátnej správy prechádzajú do online prostredia a mobilné aplikácie hýbu komerčným, zábavným i verejným sektorom. Online prostredie výrazne rozširuje pole pôsobnosti knižníc a kladie nároky na tvorbu virtuálnych služieb ako sú mobilné aplikácie, cloudy, vzdialený prístup k e-zdrojom a e-službám.
V dôsledku virtualizácie spoločnosti môžu knižnice poskytovať asistenciu pri využívaní online služieb (e-government, e-bankovníctvo, e-shopy) tým, ktorí s nimi nevedia pracovať.

7b. Vyhľadávanie informácií v mobilných zariadeniach

Podľa prieskumu Českého rozhlasu vie každé tretie dieťa v ČR používať tablet alebo mobil skôr, ako povie prvé slovo. Tento trend je realitou vo väčšine technologicky vyspelých krajinách a pre inštitúcie je motiváciou, aby svoje webové sídla a ich obsah prispôsobili prezeraniu v mobilných zariadeniach. V prípade knižnice to znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby mal nielen web, ale aj online katalóg responzívny dizajn. Prispôsobenie obsahu veľkosti obrazovky je veľmi dôležité z hľadiska použiteľnosti. Nereflektovanie na tento trend má za následok úbytok virtuálnych a následne aj reálnych návštevníkov.

7c. Zdieľaná ekonomika

Trend, ktorý sa v súčasnosti postupne implementuje – knižnica je už svojou povahou zdieľanou ekonomikou (zdieľaná ekonomika je založená na výmene, požičiavaní alebo prenájme nepoužitých alebo už použitých aktív, času, zručností a zdrojov). Správanie ľudí sa mení, už nezhromažďujú majetok, ale zážitky. Nastupuje nová generácia služieb, ktoré môžu byť zdieľané bezplatne alebo za poplatok.

8. Trend SPOLUPRÁCA

8a. Optimalizácia siete knižníc

Je potrebné prehodnotiť stav knižníc na Slovensku a efektívnosť ich fungovania. Optimalizácia siete prispeje k lepšiemu prerozdeľovaniu finančných prostriedkov zriaďovateľov na činnosť a rozvoj infraštruktúry tých knižníc, ktoré ostanú zachované. Menšie obecné knižnice je možné nahradiť poskytovaním vzdialených služieb prostredníctvom internetu, alebo zavedením bibliobusov. Optimalizácia siete by mohla prispieť k odstráneniu konkurenčného boja o používateľa medzi knižnicami, ktorého svedkom sme v mnohých mestách na Slovensku.
Dôraz sa bude klásť na väčšiu kooperáciu a spoluprácu medzi knižnicami v oblasti prípravy projektov i vzájomného zdieľania know-how, odborníkov a fondov.

8b. Spolupráca – sieťovanie

Knižnice by si nemali konkurovať, ale mali by spolupracovať, dopĺňať sa a zdieľať medzi sebou skúsenosti, služby a zdroje. Keďže všetky väčšie národné a medzinárodné projekty financované Európskou komisiou vyžadujú vytvorenie konzorcia žiadateľov, mali by sa usilovať o participáciu na projektoch, ktoré majú viac ako jedného žiadateľa. Konkurencia by sa mala zmeniť na kooperáciu.

9. Trend KREATIVITA

9a. Prezentácia moderných technológií

Moderné technológie nie sú v období svojho vzniku dostupné vždy všetkým. Knižnica ako miesto vzdelávania môže prostredníctvom prezentácie a poskytovania prístupu k technológiám získať nových používateľov a udržať si existujúcich. Aktuálnym príkladom zo súčasnej praxe je 3D tlač v knižnici, táto služba sa postupne rozširuje a je pre ľudí veľmi atraktívna. Pre ďalší rozvoj a realizáciu projektov je nevyhnutný nákup nových technológií a uzatváranie partnerstiev so školami, firmami, inštitúciami.

9b. Kreativita
Štvrtá priemyselná revolúcia prinesie zvýšený dopyt po nových profesiách, ktoré budú založené na vedomostiach a kreativite. Súčasný vzdelávací systém rozvoju kreativity nepraje, potláča ju. Práve knižnice by mohli zohrávať úlohu v jej rozvoji, napríklad zakladaním tzv. FabLabov – kreatívnych dielní založených na (informačných) technológiách. Takéto dielne by mohli do knižnice prilákať práve generáciu digital natives.

10. Trend ANALÝZA POUŽÍVATEĽOV A PROSTREDIA, DIGITAL NATIVES

10a. Personalizácia služieb

Pri koncipovaní nových služieb je potrebné klásť dôraz na rôznorodosť používateľov a generačné rozdiely. To si vyžaduje pravidelné prieskumy potrieb a očakávaní nielen používateľov ale aj širokej verejnosti. „Ušiť“ služby na mieru každému používateľovi môže uľahčiť využívanie digitálnych profilov – používatelia pri svojej registrácii nezadajú len základné údaje, ale aj informácie o svojich záujmoch, pracovnej pozícii, voľnočasových aktivitách a i., na základe ktorých im budú môcť byť poskytované adresnejšie služby. Ako možnosť sa javí aj prepojenie databáz používateľov so sociálnymi sieťami.
Mnohé knižnično-informačné služby si vyžadujú autentifikáciu používateľov a často sa stáva, že je potrebné prihlasovať sa do každého systému zvlášť. Používatelia okrem toho majú množstvo prihlasovacích mien a hesiel do e-bankingu, e-mailu, sociálnych sietí, počítačov atď. preto je potrebné klásť dôraz na zjednodušovanie prihlasovania používateľov do knižnično-informačných systémov a nadstavbových služieb prostredníctvom jedného prihlásenia.

10b. Analýza používateľov a informačného prestredia

Je potrebné neustále skúmať prostredie a používateľov – zistiť, čo chcú, čo očakávajú a budú očakávať od knižnice, organizovať pravidelné prieskumy, ankety a dotazníky. A analyzovať ich a výsledky aplikovať v praxi. Zdieľať a vymieňať si skúsenosti s inými knižnicami.

10c. Digital native

Ľudia zmenili spôsob vyhľadávania informácií. Dnešná mladá generácia ľudí technicky zručnejšia v používaní nových médií. Je veľmi dôležité sledovať trendy a snažiť sa ich zachytiť. Riešenie by mohla ponúknuť autentickejšia komunikácia, využívanie high-end technológií a prispôsobenie komunikácie svetu, v ktorom generácia digital natives vyrastá (napr. sociálne siete). V oblasti knižníc túto skupinu používateľov zatiaľ nevieme uchopiť (môžu pomôcť prieskumy, dotazníky a pod a následná analýza prostredia a používateľov).

Ďalšie dohody:
– účastníci odhlasovali vytvorenie sekcie „Trendy“ na web stránke SAK
– vytvorenie blogu o trendoch: Krajská knižnica v Žiline