Prečo je trend dôležitý?
Vzdelávanie v akejkoľvek forme je plánovaná činnosť, pri ktorej je potrebné analyzovať teoretické východiská, vychádzať z potrieb praxe a hľadať koncepčné riešenie, ktoré čo najviac reflektuje aktuálnu spoločenskú potrebu a možnosti realizácie. Všeobecne býva veľmi často (predovšetkým v našom regióne) nedoceňované až podceňované. Aktuálne žijeme dobu, v ktorej na jednej strane stoja tvorcovia informácií (a dezinformácií) a na strane druhej ich konzumenti (a „prežívači“). Hovorí sa tiež o dobe postfaktickej. Táto problematika netýka len bežného života, ale i akademickej a vedeckej komunikácie a problémy zorientovať sa majú často aj informační profesionáli. Entropia narastá, situácia je čím ďalej tým neprehľadnejšia, do celého procesu sa pomaly vkráda umelá inteligencia…
Pre (verejné) knižnice je v posledných rokoch charakteristická veľmi výrazná, aj keď postupná zmena poslania. Nie sú už inštitúciami, ktoré poskytujú len základné knižničné služby. Stávajú sa otvoreným priestorom, do ktorého ľudia prichádzajú nielen za knihami, ale aj za kultúrou, podujatiami, výstavami, prednáškami. Knižnice sú súčasťou komunity, ktorá ich obklopuje a majú záujem byť modernými inštitúciami pre 21. storočie. Dôležitou súčasťou rozvoja spoločnosti je proces vzdelávania a knižnice musia na túto skutočnosť primerane reagovať. Školské vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie je nevyhnutnosťou pre všetkých. Práve špecifikum otvorenosti umožňuje reflektovať na potreby svojho používateľského zázemia a realizovať v knižniciach rôzne formy vzdelávacích aktivít.
Ako uplatniť trend v knižniciach
Tento trend je špecifický tým, že knižnica (informačná inštitúcia) a jej pracovníci na jednej strane fungujú v procese vzdelávania ako poskytovatelia a na strane druhej sú tiež prijímateľmi. K problematike vzdelávania je preto potrebné pristupovať z dvoch základných smerov (rozvinuté nižšie):
1. samotné vzdelávanie knihovníkov a informačných pracovníkov,
2. (informačné) vzdelávanie verejnosti.
Okrem toho má trend vzdelávanie väzby aj na takmer všetky ostatné identifikovaní trendy v knižniciach:
– marketing je nevyhnutný pre zviditeľnenie a presadenie vzdelávacích aktivít knižníc (role informačnej inštitúcie v procese vzdelávania),
– služby, bez ktorých by sa vzdelávanie a jeho podpora nezaobišli,
– (viaczdrojové) financovanie ako podmienka rozvíjania vzdelávania na dostatočnej úrovni,
– priestor reálny i virtuálny, ktorý je potrebný pre poskytovanie vzdelávania,
– digitálny obsah, jeho kurátorstvo prípadne i samotná tvorba,
– spolupráca a zdieľanie,
– kreativita nie len ako súčasť vzdelávania, ale aj kreativita potrebná pre prípravu vzdelávacích aktivít.
Knižnice a jej pracovníci sú (by mali byť) pre oblasť vzdelávania jednoznačne kompetentní v nasledujúcich činnostiach:
– tvorba informačného (vzdelávacieho) obsahu,
– sprístupnenie informačného (vzdelávacieho) obsahu,
– mediácia a kurátorstvo v oblasti informačného (vzdelávacieho) obsahu,
– identifikácia aktuálnych potrieb (horúcich tém) v oblasti informačného vzdelávania (a súvisiacich oblastiach),
– aktívna spolupráca na príprave vzdelávacích programov a podujatí z pohľadu didaktiky pre rôzne cieľové skupiny a rôzne témy,
– poskytnutie vhodného priestorového, materiálneho a personálneho zabezpečenia.
1. Vzdelávanie knihovníkov a informačných pracovníkov
V porovnaní s (informačným) vzdelávaním verejnosti je táto oblasť vzdelávania viac formalizovaná. Všetky procesy, aktivity a výstupy musia zodpovedať existujúcemu legislatívnemu rámcu vzdelávania pre všetky úrovne, ktorých sa týka (stredoškolské, vysokoškolské, celoživotné, …). Rovnako akékoľvek úpravy a zmeny obsahu vzdelávania knihovníkov budú musieť prejsť potrebnými schvaľovacími procesmi. Cieľom by mali byť moderné a dostatočne otvorené programy všetkých úrovní vzdelávania knihovníkov a informačných pracovníkov tak, aby zodpovedali aktuálnym potrebám pracovného trhu v tejto oblasti, vývojovým trendom profesie a poskytovali aj dostatok priestoru pre vedu a výskum v oblasti knižničnej a informačnej vedy.
2. (Informačné) vzdelávanie verejnosti
Podobne, ako v prípade vzdelávania knihovníkov a informačných pracovníkov aj tieto vzdelávacie aktivity sa odohrávajú na viacerých úrovniach – v podstate od materských škôl až po seniorov. Na rozdiel od predošlého typu vzdelávania sú však tieto aktivity omnoho menej formalizované a nedoliehajú na ne rozličné legislatívne obmedzenia a požiadavky. Spektrum tém, ktoré vo svojich vzdelávacích aktivitách pamäťové inštitúcie pokrývajú je tiež veľmi široké a mnohokrát aj s presahom do iných oblastí (kultúra, informačné technológie a ďalšie).
Okrem vlastných vzdelávacích podujatí, ktoré organizujú všetky typy knižníc a informačných inštitúcií, participujú pamäťové inštitúcie aj na formálnom vzdelávaní v spolupráci so vzdelávacími inštitúciami. Je potrebné, aby sa vzdelávanie verejnosti v oblastiach čitateľských kompetencií, čitateľskej, informačnej a mediálnej gramotnosti a v tvorbe a rozvíjaní študijných zručností nie len odohrávalo za aktívnej účasti pamäťových inštitúcií, ale aby tieto inštitúcie mali možnosť aj priamo tvoriť relevantné programy pre formálne vzdelávanie v týchto oblastiach.