Napriek obrovskému potenciálu fundraisingu majú slovenské knižnice v oblasti viaczdrojového financovania stále veľké rezervy.

Prvým krokom je naformulovať si jasnú fundraisingovú stratégiu a fundraisingových cieľov. Jasná a zrozumiteľná fundraisingová stratégia nie je dôležitá len pre interné potreby knižnice, ale aj pre aktivity ako také. Cieľové skupiny musia vidieť, ako sa ich peniaze využijú a aké výhody im to prinesie. Formulovanie stratégie má nasledovné fázy:

Fáza 1 – Analýza

Týka sa nielen toho, čo chceme, ale aj zdrojov, ktoré na fundraising máme. Pri analýze je možné využiť tradičných manažerských analytických techník ako je napr. SWOT analýza (analýza silných, slabých stránok, hrozieb a príležitostí pre fundraising knižnice). Treba sa pýtať otázky:

• na aké svoje aktivity môžeme fundraising využiť?
• aké spôsoby fundraisingu sú pre naše potreby vhodné?
• aký je náš prvý finančný zámer?
• aké máme k dispozícii ľudské zdroje (vrátane možných dobrovoľníckych kapacít)?
• ako môžu na fundraisingu participovať kľúčové zúčastnené strany (univerzita, mesto…)

Fáza 2 – Formulácia fundraisingovej stratégie

Výstupom analýzy je formulácia fundraisingovej stratégie knižnice. Tá stanovuje misiu, cieľový segment(y), dôvod (prečo) a pracovníka, ktorý nesie za fundraising dlhodobo hlavnú zodpovednosť.

V závislosti od typu a zámerov knižnice, stratégia môže mať dlhodobý aj krátkodobý charakter.
 
Fáza 3 – Tvorba fundraisingového plánu

Cieľom plánu už nie je formulácia všeobecného fundraisingového profilu knižnice, ale stanovenie konkrétnych a podrobných cieľov. Napríklad The Wells Institute Research Library vo svojom fundraisingovom pláne uvádza konkrétnu fundraisingovú aktivitu, finančný cieľ, cieľovú skupinu, kto je zodpovedný a časový harmonogram:
 

(Hannah 1997)
 
Podstatou fundraisingu je využiť potenciálu (kreativitu, zdroje) knižnice na zaistenie finančných prostriedkov a „vlastnými rukami“ tak vyrovnávať klesajúce financovanie zo strany štátu. Trend krátenia finančných prostriedkov nie je aktuálny len pre nás, no je badateľný aj v zahraničí, kde v akademických aj verejných knižniciach je fundraising na vzostupe (Roberts 2017). Knižnice sa však okrem inovatívnych a kratívnych nápadov musia naučiť propagovať seba a kvalitu svojich služieb a presvedčiť verejnosť (príp. fyzické a právnické osoby), že investovanie do knižnice má zmysel. Musia sa naučiť „Talk Money“.