Digitálne publikovanie je novým trendom vo financovaní univerzitnych knižníc. Je to relatívne nová služba, ktorú umožnil rozvoj nových technológií a zároveň konštantne narastajúce náklady na papierové publikovanie. Tradičné know-how knižnice – zber, popis, organizácia a uchávanie informácií – je možné využiť aj pri digitálnom publikovaní. V digitálnom publikovaní knižnice navyše disponujú znalosťou, ktorú klasickí vydavatelia (print publishers) často nemajú – a to skúsenosť s digitalizáciou. Ďalšie typy know-how, ktoré knižnica vo vydavateľskej činnosti môže uplatniť (Simser 2015):

• výber obsahu
• štrukturovanie metadát
• znalosť štandardov pre content discovery
• prehľad o hardwaru a softwaru
• skúsenosť v distribúciu obsahu na internete

Výhody:

• výber a peer-review sa realizuje v spolupráci s pedagógmi a vedeckými pracovníkmi,
• využívajú marketingovú a distribučnú sieť univerzity.

Nevýhody: nároky na technológie.

V digitálnom publikovaní knižnice môžu využiť open-source software, ktorý nie je nákladný, nevyžaduje upgrady a vysoko kvalifikovaný personál. Cloudové publikačné platfomy umožňují univerzite udržať si kontrolu nad obsahom, pričom výnosy môžu byť okamžite reinvestované do knižnice. V počiatočnom štádiu vybudovanie digitálneho vydavateľstva ako novej služby knižnice si vyžaduje väčšie investície, najmä z hľadiska ľudských zdrojov (orientácia v akademickom publikovaní, znalosť problematiky copyrightu, znalosť medzinárodných štandardov (ISSN, DOI.) a znalosti problematiky metadát, no z dlhodobého hľadiska ide o jednu z dôležitých ciest (a možno nevyhnutnou) budúceho rozvoja univerzitných knižníc.