Prečo je trend dôležitý?
Vývoj informačno-komunikačných technológií a modernizácia knižníc sa odráža mimo iné aj vo fyzických priestoroch knižnice. Využívanie priestorov knižnice ako priestoru pre uchovávanie a priamy výber informačných zdrojov má ustupujúci charakter. Medzi faktory, ktoré ovplyvňujú tento trend, patrí:
– automatizácia knižníc,
– elektronická komunikácia,
– elektronické katalógy,
– online výpožičky,
– elektronické informačné zdroje,
– vzdialený prístup do EIZ,
– digitalizované fondy/digitálne knižnice,
– Open Access.

Tieto faktory do značnej miery nahrádzajú potrebu osobného kontaktu používateľa s knihovníkom a používateľ služieb navštevuje priestory knižnice čoraz menej. Používatelia prestávajú fyzicky knižnice navštevovať aby získali informácie. Knižnice navštevujú, ak pre nich predstavujú atraktívny (príp. potrebný) spôsob trávenia času.
Situácia preto nabáda knihovníkov, aby hľadali inovatívne možnosti využitia fyzických priestorov knižnice a naďalej ostali „živým“ organizmom.

Ako trend uplatniť v knižniciach
Knižnice sú verejným priestorom a takým aj ostanú – novým spôsobom využívania ich fyzického priestoru sa stáva stretávanie sa, komunikácia a nadväzovanie spolupráce a vzťahov.
Knižnice, v porovnaní napríklad s nákupnými alebo komunitnými centrami, patria do inej skupiny verejných priestorov: poskytujú možnosti nielen na relaxáciu, ale aj na osobný a profesionálny rozvoj. Spoločným motivačným menovateľom je cítiť sa dobre, či už ide o spoločenské aktivity alebo o prostredie pre pokojné stretávanie sa a štúdium.
Úspech konkrétneho priestoru však nebude len na architektoch a dizajnéroch, ale tiež na poskytovateľoch týchto priestorov, organizátoroch podujatí a samotných účastníkoch, pričom platí, že ľudia robia priestor, nie priestor ľudí.
Priestory knižnice a ich design sa logicky líši v závislosti od typu používateľov, ktorí ich využívajú:

a) Charakteristiky priestoru akademických knižníc
Donedávna akademické knižnice poskytovali používateľom najmä informačno-technologickú podporu: ak si potrebovali požičať knihu, využívať internet a databázy, prišli do výpožičiek, počítačovej študovne alebo si vyhľadávať v katalógu. S rozvojom mobilných technológií, rozšírením využitia wifi sietí a rastúcim využívaním vzdialeného prístupu sa však akademické knižnice postupne menia z priestorov na informačnú podporu učenia (information commons) na „učiace priestory“ (learning commons) (Bennett 2008). Akademické knižnice už nie sú priestorom pre police kníh a stoly v študovni – ich priestory sa okrem miesta na študovanie menia na priestory stretávania sa a budovania spolupráce. Akademická knižnica je v rámci univerzity jedinečným pracoviskom – spája a rozvíja znalosti užívateľov z celej univerzity, nie len z jednotlivých fakúlt. Z tohto dôvodu priestory akademickej knižnice môžu slúžiť tiež na posilňovanie a tmelenie života univerzity ako takej.
Vyššie spomenuté skutočnosti vyžadujú potrebu rôznych „typov“ priestorov v akademickej knižnici:
• priestory pre „tradičné služby“ knižnice – výpožičné služby, konzultácie, OPAC
• pokojné miesto na štúdium – priestor stále oceňovaný. Dnes nie je ľahké nájsť miesto na pokojné štúdium („bez zvonenia mobilných telefónov“)
• priestor na skupinové štúdium/spoluprácu (collaborative space) – priestory pre skupinovú výuky a workshopy pre akademických pracovníkov a študentov UNI
• priestor pre projektovú činnosť (v závislosti na zameraní UNI)

V súčasnosti tak pri akademických knižniciach vzniká priestorový koncept tzv. „hybridnej knižnice“ spájajúci tradičné študovne a výpožičky s flexibilnými „učiacimi“ priestormi. Akademické knižnice dnes oproti minulosti venujú väčšiu pozornosti tomu, ako v svojich priestoroch vytvoriť pre používateľov atraktívne a inšpiratívne miesto pre svoj rozvoj.

b) Charakteristiky priestoru verejných knižníc
Hlavným poslaním verejných knižníc bolo a bude čítanie a rozvíjanie literárnej gramotnosti u verejnosti. Donedávna hlavnú úlohu hrali s tým spojené výpožičné služby (výpožičky tlačených informačných zdrojov, popr. audiovizuálnych médií). S rozvojom informačno-komunikačných technológií počet výpožičiek postupne klesá. Dnes svoje poslanie verejné knižnice stále viac napĺňajú prostredníctvom komunitných aktivít, kde čítanie a „inštitúciu knižnice“ predstavujú ako atraktívny spôsob trávenia voľného času. V priestoroch verejných knižníc naberajú na dôležitosti priestory a zdroje, ktoré spájajú ľudí z lokálnej aj širšej komunity. Ich priestory sa menia z pasívneho priestoru uchovávania informačných zdrojov na aktívny priestor pre inšpiráciu, relaxáciu a stretávanie sa.
Pokiaľ má verejná knižnica rozvíjať komunitné aktivity, musí mať najmä jasnú víziu, čo chce v rámci komunity docieliť a ako sa majú členovia komunity v knižnici „cítiť“. Na vytvorenie vízie je treba spraviť dôkladný prieskum medzi používateľmi ako aj partnermi v rámci komunity (školy, lokálne múzeá, hobby kluby…) a hľadať odpovede na otázky typu (Transforming library space for community engagement 2014):
– Aké je vaše najmenej a naopak najviac obľúbené miesto v knižnici?
– Aké priestory vám v knižnici chýbajú?
– Akým záujmom by ste sa chceli v knižnici venovať?

Existuje nekonečne veľa diskusií, či má súčasná verejná knižnica stratiť svoje pokojné a tiché priestory alebo nie. Moderná verejná knižnica môže ponúkať obidva: tichý na čítanie/štúdium ako aj „ukecaný“ na stretávanie sa a aktivity komunity (stolové hry, premietania, workshopy). Používateľ si vyberie podľa svojich aktuálnych potrieb.
Novým trendom vo verejnej knižnici je tiež priestor určený na kreativitu a inovácie (tzv. makerspaces) – priestor designovaný na invenčné využívanie nových materiálov (moderné technológie nie sú pravidlom, v Edmonton Public Library ponúkajú napríklad stavanie zo série Lego Robotics alebo tvorenie z recyklovaných materiálov).
Pri poskytovaní priestorov a organizovaní akcií je potrebné brať do úvahy samotný rytmus potenciálnych skupín používateľov, napr. deti, študenti a pracujúci využívajú verejné a voľnočasové priestranstvá v poobedných hodinách, ľudia v dôchodkovom veku, matky na rodičovskej dovolenke, nezamestnaní využívajú tieto priestory skôr v doobedňajších hodinách.

c) Typické prvky priestorov knižníc súčasnosti
Z pohľadu vývoja požiadaviek na fyzický priestor súčasných knižníc (akademických či verejných) môžeme hovoriť o určitých spoločných hlavných črtách:
– otvorenosť – posun od uzavretých priestorov k otvorenosti a spájaniu priestorov,
– multifunkčnosť – knižnica súčasnosti poskytuje veľa funkcií a súčasný posun od tradičných služieb k rôznorodým aktivitám túto multifunkčnosť ešte zdôrazňuje. Knižnice dnes musia poskytovať priestory zároveň pre štúdium/učenie sa, stretávanie sa a rozvoj rôznych skupín používateľov,
– flexibilita – s tým je bezprostredne spojená nutnosť flexibilných knižničných priestorov, ich modularity a možnosti rýchleho prispôsobenia určitej aktivite.

d) Ďalšie aspekty
Do priestorov súčasných knižníc sa okrem potrieb samotnej knižnice premietajú aj požiadavky dnešnej spoločnosti, kam patrí:

Bezbariérovosť
Je jeden zo štandardných atribútov moderných knižníc, pričom na Slovensku je táto problematika v knižničných priestoroch niekedy opomenutá (treba zdôrazniť, že nie vždy vlastnou vinou). Dnes je najčastejšie zabezpečený vstup do knižnice (tzn. prekonávanie vstupných schodov a prahov), stále však treba doriešiť aj ďalšie aspekty ako je napríklad orientácia v knižnici (farebné značenie a veľkosť písma), prístupnosť počítačových technológií pre postihnutých (počítač pre vizuálne postihnutých), prispôsobené hygienické zariadenia atď.

Ekológia (Green Library)
V médiách a medzi verejnosťou rezonuje problematika ochrany životného prostredia (ŽP), pričom udržateľnosť a ekológia je tiež témou pre knižnice a jej priestory. IFLA (Hauke 2013) sústredí ochranu ŽP v knižniciach do týchto kategórií: úspora energií, opätovné využívanie zdrojov, nábytok a IT vybavenie, triedenie odpadu a ekologická udržateľnosť budov. V prípade slovenských knižníc, ktoré často sídlia v starších budovách, sa udržateľnosť stavieb (najmä úspora energií, solárna energia, využitie denného svetla atď.) realizuje problematicky. Nesporne však existuje celý rad príležitostí, ako ochranu ŽP premietnuť do interiérových priestorov knižnice ako je napr. recyklovateľný nábytok, eliminácia PVC materiálov, redukcia plytvania vody, triedenie odpadu a i. Knižnice môžu v svojich priestoroch tiež propagovať environmentálnu politiku a „zelené aktivity“ a zároveň tak budovať image knižnice budúcnosti. Špeciálnou kategóriou sú v tejto otázke verejné knižnice, ktoré svoje priestory môžu veľmi pekne „zelene“ vyladiť – ukážkou môže byť napríklad Tree House Library for Kids (My tree house 2013) v Ústrednej verejnej knižnici v Singapure.

e) Praktické odporúčania
Pri praktickom riešení priestorov sa vyplatí dodržiavať niektoré odporúčania, napr.:
1. Pri úprave priestoru pre konkrétne typy aktivít by mali knižnice komunikovať s potenciálnymi účastníkmi týchto aktivít, aby nachádzali požiadavky na čo najvyhovujúcejšie úpravy priestoru.
2. Zameriavať sa nie v prvom rade na dizajn ale viac na vytvorenie použiteľného miesta s atmosférou komunity, bezbariérovosť a praktickosť pohybu a sedenia.
3. Pred riešením priestorov sa zamerať na pozorovanie a hľadanie príkladov najlepšej praxe, hľadanie iných knižníc, ktoré poskytujú priestory pre obdobné aktivity/komunity a ktoré v súčasnosti aktívne upravovali priestory svojej knižnice.
4. Mať víziu o type aktivít a atmosfére, ktorú chceme úpravou priestoru dosiahnuť. Typov aktivít je veľmi veľa a priestor by mal byť preto prispôsobiteľný najmä tým aktivitám, ktoré budú najžiadanejšie alebo najčastejšie.
5. Nemať strach z nedokonalosti – finančné, priestorové a kreatívne nie vždy umožnia vytvorenie dokonalej premeny priestoru aby zahŕňal všetky požiadavky. Dôležité je začať a postupne pokračovať v zlepšovaní a zmenách.
6. Zameranie sa na trianguláciu – hľadanie dôležitých súvislostí v trojuholníkovej sieti, napr. ak chceme vytvoriť detskú čitáreň, zamerajme sa na praktické súvislosti, napr. zriadenie detského ihriska pri knižnici a tiež malej kaviarne alebo miesta pre oddych rodičov. Tým zvýšime frekventovanosť detskej komunity v danom priestore, čo vedie k zvýšeniu využívania aj detskej čitárne.
7. Peniaze nemôžu byť problém – je dôležité zapájať do vytvorenia priestorov a najmä do ich využívania tých, ktorý za využívanie priestorov zaplatia. Priestory by mali prinášať aj zisk, napr. prenájom časti priestoru pre kaviareň, kvetinárstvo, informačnú kanceláriu a pod. Zisk z prenájmu pomôže znížiť náklady na úpravu priestorov a súčasne zvýšiť používateľov knižnice a účastníkov podujatí.
8. Uvedomiť si, že prestavba priestorov nikdy neskončí – knižnice musia priebežne v čase reagovať na nové požiadavky komunít, a súčasne zariadenia sa opotrebúvajú a menia. Je potrebné vybudovať si flexibilitu manažmentu priestorov, ktorým knižnice preukazujú uvedomenie pre reagovaní na zmeny a pri podpore napĺňania požiadaviek komunít.

Pritom stále platí: Neexistuje jedno riešenie vyhovujúce každej knižnici, každej budove, každej komunite alebo pracovníkom knižnice.

Literatúra
BENNETT, Scott, 2008. Information or the learning commons. In The journal of academic librarianship. Vol. 34, no. 3, pp. 183-185. ISSN 0099-1333.
HAUKE, Petra, Karen LATIMER a Klaus Ulrich WERNER (eds.), 2013. Green library: the challenge of environmental sustainibility [online]. Berlin, Munich: De Gruyter Saur [cit. 2017-11-14]. IFLA publication Series 161. ISBN 978-3-11-030972-0. Dostupné na: https://www.ibi.hu-berlin.de/de/studium/studprojekte/buchidee/bi12
My tree house: world’s first green library for kids, 2013. In: Little day out [online]. Singapoure [cit. 2017-11-14]. Dostupné na: https://www.littledayout.com/2013/06/01/my-tree-house-worlds-first-green-library-for-kids/
Transforming library space for community engagement, 2014 [online]. Dublin: OCLC [cit. 2017-11-14]. 46 p. ISBN 978-1-55653-481-2 Dostupné na: http://library.wyo.gov/downloads/ldo/pdf/boards/Transforming-Library-Spaces-for-Community-Engagement.pdf