Digitálny obsah – Bibliosfery

Prečo je trend dôležitý?
Pamäťové a fondové inštitúcie (PFI) sú inštitúcie zriadené na získavanie, odbornú evidenciu a spracovanie, ochranu a trvalé uchovávanie, využívanie, sprístupňovanie a prezentáciu súčastí kultúrneho dedičstva. Pod PFI rozumieme teda nielen knižnice, ale aj múzeá, galérie a archívy, príp. iné špecializované inštitúcie (napr. pamiatkové úrady, audiovízia a pod.).
Budovanie fyzických knižničných fondov a ich uchovávanie bolo doménou knižníc po stáročia. Je preto logické, že knižnice chcú tvoriť a spravovať aj ich digitálnu podobu, to znamená nielen metadáta, ale celý digitálny obsah. Práve preto, že sa obsah stále viac presúva na internet, spracovanie metadát si bude vyžadovať zmeny v ich spracovávaní, a teda aj zmeny vo vzdelávaní odborníkov – tvorcov metadát.
Knižnice ako inštitúcie, ktoré dokážu narábať s informáciami, orientovať sa v nich, vyhľadávať informačné zdroje relevantné k požiadavke, môžu maximálne pomôcť záujemcom pri vyhľadávaní rozličných informačných zdrojov a najmä pomôžu rozlíšiť kvalitné a overené informácie. Ide o veľmi dôležitý moment, keďže užívatelia sú dnes doslova zaplavení obrovským množstvom informácií na internete.
Už v súčasnosti väčšie knižnice prostredníctvom rešeršných služieb poskytujú relevantné výstupy nielen o tlačených, ale aj elektronických zdrojoch. Práve na tieto zdroje – databázy plných textov článkov, elektronické knihy, digitálne objekty – a ich využívanie je potrebné sústrediť pozornosť v knižniciach.
Dôležitosť trendu podčiarkuje aj to, že knižnice majú presah do vzdelávania a ako podporné inštitúcie pre všetky formy formálneho aj neformálneho vzdelávania sa do neho môžu zapájať formou ponuky digitálneho obsahu ako súčasti vzdelávacieho procesu. Samozrejmosťou by mala byť spolupráca s ostatnými PFI (múzeá, galérie) ako ďalšími tvorcami digitálneho obsahu.
Za samostatnú časť digitálneho obsahu možno považovať e-knihy, pretože kým väčšina digitálneho obsahu v súčasnosti vzniká transformáciou (konverziou?) analógových predlôh (bez ohľadu na typ objektu kultúrneho dedičstva), e-knihy sú považované za dokument, ktorý vznikol ako e-born, čiže sa do elektronickej podoby „narodil“. To isté sa týka aj seriálov A hoci mnohé z knižných či seriálových titulov existujú paralelne v tlačenej aj elektronickej forme, dnes je na internete množstvo takých, ktoré existujú iba v elektronickej podobe v rôznych formátoch alebo online na webových sídlach. Práve preto weby a ich obsah nemožno z digitálneho obsahu vylúčiť, pretože sú tiež cenným zdrojom informácií.

Ako uplatniť trend v knižniciach
Uplatňovanie trendu v knižniciach možno ponímať v dvoch na seba nadväzujúcich rovinách:

a) popis digitálneho obsahu, vrátane elektronických informačných zdrojov (e-kníh, databáz)
Akákoľvek prezentácie digitálnych zdrojov (dokumentov, objektov?) nie je možná bez spracovania základných údajov o každom zdroji. Práca knižníc je v tomto smere veľmi sofistikovaná, napojená na medzinárodné pravidlá a štandardy. Knižnice prechodom na spracovanie dokumentov podľa nových katalogizačných pravidiel RDA, ktoré zohľadňujú aj elektronickú formu dokumentov, viac zohľadňujú požiadavky používateľa a rešeršérov sa s týmto problémom veľmi dobre poradia.

b) sprístupňovanie digitálneho obsahu, vrátane elektronických informačných zdrojov (e-kníh, databáz)
Kým pri sprístupňovaní elektronických databáz, domácich (napr. EPI) aj zahraničných, sa knižnice riadia licenčnými podmienkami producentov, sprístupňovanie e-kníh na Slovensku nie je vyriešené. Je potrebné vyriešiť autorskoprávne aspekty najmä pre e-knihy slovenskej produkcie. To isté sa týka aj sprístupňovanie digitálneho obsahu, kde podstatnú úlohu zohráva autorskoprávna ochrana. Ak ju má tvorca vyriešenú, môže sprístupňovať digitálny obsah takpovediac neobmedzene, v opačnom prípade sprístupní iba voľné diela, ktorých sa autorské práva už netýkajú.
Popri riešení autorských práv je v súvislosti s e-knihami v knižniciach potrebné riešiť aj technologický a procesný aspekt. Slovenská produkcia e-kníh je v oblasti beletrie i odbornej literatúry síce bohatá, ale doteraz je určená iba pre priamy proces predaja prostredníctvom vydavateľov a kníhkupectiev. Pre realizáciu technologického riešenia je zo strany poskytovateľa e-výpožičiek potrebné poznať prostredie fungovania knižníc, implementované informačné systémy. Potrebné je zabezpečiť ochranu e-kníh pred voľným kopírovaním a šírením, navrhnúť systém pre požičiavanie e-kníh tak, aby bolo možné následné napojenie knižničného systému na databázu e-kníh/e-shop. Predpokladom pre rozšírenie možnosti e-výpožičiek je kompatibilita a napojenie na rôzne knižnično-informačné systémy (KIS), potrebná je úprava v KIS, ktorá sa realizuje po dohode s poskytovateľom.
Pre úspech uplatnenia trendu vypožičiavania e-kníh slovenskej produkcie v knižniciach je dôležitá úspešnosť prebiehajúceho rokovania so zástupcom vydavateľov (Dibuk) a následná technologická realizácia celého procesu požičiavania e-kníh a úspešného napojenia online katalógov knižníc do distribučného modelu e-výpožičiek.

Návrhy na uplatňovanie trendu v knižniciach:
– systémovo zabezpečiť zlepšenie úrovne metadát
– vytvorením špecializovaných pracovných pozícií (pozícia kurátor metadát, pozícia supervízor a ďalšie),
– vypracovaním popisu nových pracovných činností, resp. doplnením popisu pracovných činností u existujúcich odborných pozícií a zahrnúť ich do katalógu pracovných činností,
– zabezpečením systematického odborného vzdelávania pre zamestnancov zabezpečujúcich spracovanie digitálnych dokumentov,
– zvyšovaním jazykového vzdelania a zdatnosti,
– využívaním údajov z externých zdrojov (LOC, ale aj priamo od vydavateľov),
– spoluprácou s odborníkmi v jednotlivých vedných odboroch systematicky budovať popisnú odbornú terminológiu,
– rozšíriť typy a formy ponúkaného digitálneho obsahu,
– vypracovaním vzdelávacích programov s digitálnym obsahom ako podpora výchovy umením a poznaním hodnoty kultúrneho dedičstva (napr. virtuálne výstavy digitálnych kultúrnych objektov),
– ponúkaním digitálneho obsahu školám ako inovatívnu metódu štúdia v snahe dosiahnuť vyššiu efektívnosť a názornosť vyučovacieho procesu,
– vytvorením projektov s využitím digitálneho obsahu na podporu cestovného ruchu,
– zapojiť „vedu a výskum“ sprístupnením digitálneho obsahu,
– ponúkať nové digitálne služby,
– učiť používateľov rozlíšiť dôveryhodnosť zdrojov dát aj informácií samotných, čo považujeme za kľúčové (ani knihovníci nevedia odkiaľ čerpať údaje, aby bola zabezpečená ich dôveryhodnosť, pretože napr. údaje zo sociálnych sietí nie sú dôveryhodný zdroj),
– sprístupniť digitálne kultúrne dedičstvo prostredníctvom portálu Slovakiana aj pre knižnice knižničného systému SR (istá forma MVS napr. s paušálnym ročným poplatkom pre knižnice, aby boli dodržané ustanovenia autorskoprávnej ochrany v príp. obchodne nedostupných diel) s cieľom pomôcť orientovať sa používateľom v digitálnom obsahu,
– zabezpečovať elektronické výpožičky online („z domu“),
– ponúkať balíky služieb pre používateľov (tj. rôzne „kategórie“: tlačené dokumenty, online zdroje, tlačené a elektronické písomné dokumenty, všetky dokumenty vrátane audiovízie, audiokníh atď.).

Literatúra
Stratégia rozvoja kultúry SR na roky 2014-2020: Priorita 2.4 Sprístupnenie obsahu kultúrneho dedičstva. 38 s. Dostupné na: http://www.strategiakultury.sk/sites/default/files/STRATEGIA_ROZVOJA_KULTURY_SR_NA_ROKY_2014-2020.pdf

Stratégia rozvoja kultúry SR na roky 2014-2020: Akčný plán na roky 2015-2020. 43 s. Dostupné na: http://www.culture.gov.sk/ministerstvo/dokumenty/strategicke-materialy-ministerstva-129.html

Digitálna stratégia – trvalo udržateľné spoločenské uplatnenie digitálneho obsahu pamäťových a fondových inštitúcií. Interný materiál MK SR. 32 s.

Dibuk [online].

Onleihe [online]. Dostupné na: http://www.onleihe.net/

The Right to E‐read Position Paper and Statement [online]. EBLIDA, 2013. Dostupné na: http://www.eblida.org/e-read/the-right-to-e%E2%80%90read-position-paper-and-statement.html