Časť: PERSONALIZÁCIA SLUŽIEB
Časť: ANALÝZA POUŽÍVATEĽOV
Časť: ANALÝZA PROSTREDIA
Časť: DIGITAL NATIVES – nový typ používateľa v knižniciach

Časť: PERSONALIZÁCIA SLUŽIEB

Prečo je trend dôležitý
Množstvo informácií a informačných kanálov zasahujúcich do života každého jednotlivca stúpa. Absorbovať ich je veľmi náročné a tí, ktorí nevedia vykonávať ich selekciu ani dlhodobo neudržateľné. „Ušiť“ služby na mieru každému používateľovi je výzvou aj pre knižnice.

Ako uplatniť trend v knižniciach
Personalizácia môže byť definovaná ako „spôsob, akými môžu byť informácie a služby
prispôsobené tak, aby zodpovedali jedinečným a špecifickým potrebám jednotlivca alebo komunity. To sa dosiahne prispôsobením prezentácie, obsahu a/alebo služieb na základe požiadaviek osoby, pozadia, histórie, zariadenia, informačných potrieb, umiestnenia atď.“ (Smeaton a Callan 2005). Personalizácia služieb je dôležitým faktorom pre diverzifikáciu potrieb používateľov ako aj opatrení pre diverzifikáciu informačných zdrojov a služieb knižnice.

Personalizovaná služba je založená na modelovaní používateľov prostredníctvom informácií o ich správaní, zvykoch, preferenciách, charakteristikách a špecifických potrebách. Čím viac informácií používateľský model má, tým lepšie sa obsah a prezentácia prispôsobujú každému jednotlivému používateľovi. Modely môžu byť vytvorené pomocou používateľsky orientovaného prístupu a informácií priamo poskytnutých každým používateľom, tzv. adaptabilný prístup, alebo automatickým (adaptívnym) prístupom, v ktorom je proces vytvárania modelu skrytý, napríklad pomocou interakcií používateľa so systémom (Fink, Kobsa a Nill 1997).

V literatúre sa možno stretnúť s rozličnými prístupmi k personalizácii služieb: data mining (Pang a Yan 2012, Zhang 2011), automatizované modelovanie používateľov (Frias-Martinez et al. 2006), využívanie informácií z akademických informačných systémov (Chan 2014), ontológia na popis scenárov používania informačných systémov (Ferran, Mor a Minguillón 2005), poskytovanie personalizovaných meta-služieb (Nolin 2013).

Za úvahu stojí vytváranie rozšírených profilov používateľov v knižnično-informačných systémoch, ktoré okrem základných údajoch (meno, adresa, čislo OP atď.) obsahujú aj informácie o ich záujmoch, pracovnej pozícii, voľnočasových aktivitách a i. za účelom poskytovania adresnejších služieb. Vytváranie používateľských kont s možnosťou zadávania oblasti záujmu, zasielania správ o nových tituloch na základe určitej témy, či po vydaní nového čísla sledovaného časopisu umožňujú aj licencované elektronické informačné zdroje.

Personalizácia sa netýka len knižnično-informačných systémov, ale aj webových stránok knižnice. Práve webová stránka zohráva dôležitú úlohu pri vyhľadávaní a získavaní informácií. Využívanie vyššie uvedených nástrojov napomáha vytváraniu inteligentných webových stránok, kde používateľ dostáva cielene tie informácie, ktoré sú predmetom jeho záujmu.

Za ďalší krok k personalizácii služieb možno považovať aj odbúravanie bariér komplikujúcich prístup k službám a informáciám poskytovanými rozličnými knižnicami pomocou zdieľania identity používateľov (Žabička a Rosecký 2012). Prístup jednotného prihlasovania využívajú aj niektoré vysoké školy/univerzity doma i v zahraničí. Pomocou Identity Managementu využívajú interné informačné systémy na získavanie údajov o potenciálnych používateľoch a taktiež zjednocujú prihlasovanie používateľov do jednotlivých systémov (služobný počítač, intranet, dochádzkový systém, knižnično-informačný systém a jeho nadstavbové nástroje – konto používateľa, inštitucionálny repozitár, elektronické formuláre na nahlasovanie publikačnej činnosti a i.).

Z hľadiska personalizácie môže byť zaujímavá aj analýza vyhľadávania používateľov v online katalógu knižnice (Omastová, Římanová a Škuta 2011). Takáto forma analýzy používateľov nemusí byť zameraná len na identifikáciu nových hesiel a dokumentov, ktoré vo fonde chýbajú, ale aj na adresné zobrazovanie noviniek vo fonde knižnice na základe predchádzajúcich vyhľadávaní používateľa po prihlásení sa do svojho konta.

Literatúra
FERRAN, Núria, Enric MOR a Julia MINGUILLÓN, 2005. Towards personalization in digital libraries through ontologies. In Library management [online]. Vol. 26, no. 4/5, pp. 206-217 [cit. 2017-06-13]. ISSN 0143-5124. Dostupné na: http://search.proquest.com/docview/198872612?pq-origsite=summon

FINK Josef, Alfred KOBSA a Andreas NILL, 1997. Adaptable and adaptive information access for all users, including the disabled and the elderly. In User modeling: proceeding of the sixth internationla conference [online]. Wien: Springer [cit. 2017-06-13]. ISBN 978-3-7091-2670-7. Dostupné na: https://www.ics.uci.edu/~kobsa/papers/1997-UM97-kobsa.pdf

FRIAS-MARTINEZ, E. et al., 2006. Automated user modeling for personalized digital libraries. In International Journal of Information Management. ISSN 0268-4012, vol. 26, no. 3, pp. 234-248.

CHAN, Ian, 2014. Leveragign student course enrollement data to infuse persoanlization in a library website. In Library Hi Tech [online]. Vol. 32, no. 3, pp. 450-466 [cit. 2017-07-12]. ISSN 0737-8831. Dostupné na: http://emeraldinsight.com/doi/full/10.1108/LHT-07-2013-0096

NOLIN, Jan Michael, 2013. The special librarian and personalized meta-services: strategies for reconnecting librarian and researchers. In Library review [online]. Vol. 62, no. 8/9, pp. 508-524 [cit. 2017-06-13]. ISSN 0024-2535. Dostupné na: http://www.emeraldinsight.com/doi/full/10.1108/LR-02-2013-0015

OMASTOVÁ, Pavlína, Radka ŘÍMANOVÁ a Ctibor ŠKUTA. Elektronická stopa čtenáře v knihovnickém systému aneb co ví ALEPH NTK I bez ankety. In Knihovny současnosti 2011: sborník ze 19. konference, konané ve dnech 13.-15. září 2011 v Českých Budějovicích [online]. Ostrava: Sdružení knihoven ČR, s. 101-109 [cit. 2017-06-13]. ISBN 978-80-86249-62-9. Dostupný na: http://www.svkos.cz/data/xinha/sdruk/ks2011/sbornik_2011.pdf#page=101.

SMEATON, Alan F. a Jamie CALLA, 2005. Personalisation and recommender systems in digital libraries. In International journal on digital libraries [online]. Vol. 5, no. 4, pp. 299-308 [cit. 2017-06-13]. ISSN 1432-1300. Dostupné na: https://link.springer.com/article/10.1007%2Fs00799-004-0100-1

PANG, Nan a Feng YAN, 2012. The research on personalized service of digital library based on data mining. In CITCS 2012: national conference on information technology and computers science [online]. Amsterdam: Atlantis Press [cit. 2017-06-13]. Dostupné na: http://atlantis-press.com/php/download_paper.php?id=3167

ZHANG, Mei, 2011. Application of data mining technology in digital library. In Journal of computers [online]. Vol. 6, no. 4 [cit. 2017-06-13]. ISSN 1796-203X. Dostupné na: http://jcomputers.us/vol6/jcp0604-20.pdf

ŽABIČKA, Petr a Václav ROSECKÝ, 2012. Sdílení uživatelských identit: zabezpečení počítačů pro přístup do autorsky chráněných plných textů. In Knihovny současnosti 2012: sborník z 20. konference, konané ve dnech 11. až 13. září 2012 [online]. Ostrava: Sdružení knihoven ČR, s. 24-28 [cit. 2017-06-13]. ISBN 978-80-86249-65-0. Dostupné na: http://sdruk.mlp.cz/data/xinha/sdruk/ks2012/KKS_2012_sbornik_final.pdf

Časť: ANALÝZA POUŽÍVATEĽOV

Prečo je trend dôležitý?
21. storočie a výzvy, ktoré so sebou prináša, ako napr. globalizácia, demografické zmeny, otvorené hranice a v neposlednom rade nové média, nútia knižnice klásť ešte väčší dôraz na svojich používateľov ako tomu bolo doteraz. Ich analýza sa stáva dôležitým faktorom pre udržanie budúcnosti knižníc. Je nutné svojich používateľov poznať, vedieť, čo od nás knihovníkov očakávajú a neustále sa im prispôsobovať. Ešte dôležitejšie je však výsledky týchto analýz aplikovať v praxi a v rámci spolupráce ich zdieľať s inými knižnicami (výmena skúsenosti).

Ako uplatniť trend v knižniciach
Používateľ už nie je len pasívnym príjemcom informácií, ale skôr aktívnym aktérom využívania informačných zdrojov, osobitne v elektronickom informačnom prostredí (Steinerová 2005). Výskumy informačného správania v informačnej praxi čoraz viac zdôrazňujú súvislosti, v ktorých ľudia využívajú informácie.

V zahraničí je veľkým trendom prístup „evidence-based librarianship“. Hlavná myšlienka tohto pojmu spočíva v neustálom hľadaní a overovaní najlepších postupov a riešení a prepojovanie praxe s výsledkami výskumov. Na príklade chybného citovania študentov akademickej knižnice to znamená, že najprv získame dáta o počte chybne uvedených citácií, navrhneme riešenie (vo forme vzdelávacieho kurzu) a na záver vyhodnotíme, či to malo požadovaný účinok (vyzkumy.knihovna.cz). Ak áno, môžeme kurz implementovať do praxe, ak nie, je potrebné vylepšiť ho. Práve začlenenie podobných výskumov do knižničnej praxe nám pomôže zlepšiť služby, pritiahnuť do knižníc aj zatiaľ neregistrovaných používateľov.

Najbežnejšie používaným typom analýzy je dotazníkový prieskum. Najväčšou jeho výhodou je anonymita. Predpokladá sa totiž, že najmä o negatívnych zážitkoch a pocitoch po návšteve knižnice sa používateľ skôr podelí, ak bude mať istotu, že jeho názory nebudú spájané s jeho osobou.

Nemenej prínosnou môže byť aj Analýza spätnej väzby, najmä v dobe rozmachu sociálnych sietí a nutnosti knižníc komunikovať cez sociálne médiá. Je to forma výskumu, ktorý je ľahko aplikovateľný. Používateľ môže svoj návrh na zlepšenie služieb, prípadne postreh z návštevy „postnúť“ vo forme príspevku. Pri tomto type je však veľmi dôležité, aby mali čitatelia spätnú väzbu aj od pracovníka knižnice o tom, či a ako bude ich požiadavka spracovaná (Suchá 2012).
Dôležitým aspektom analýzy používateľov a informačného prostredia je výstup z takéhoto výskumu a priama aplikácia do praxe. Knižnica musí byť pripravená reagovať na závery, ktoré vyplynú zo zistení. Ak knižnica nie je schopná reflektovať na výzvy a zasadiť ich do svojho prostredia, akákoľvek analýza je stratou času knižnice i používateľov.

Literatúra

Výzkumy.knihovna.cz [online]. Brno: KISK FF, 2012 [cit. 2017-06-12]. Dostupné na: http://vyzkumy.knihovna.cz/

LINCOLN, Yvonna S. 2002. Insights into library services and users from qualitative research. In Library and information science research. ISSN 0740-8188, vol. 24, pp. 3-16.

SUCHÁ, Ladislava. 2012. Uživatelské výzkumy v knihovnách z pohledu designu služeb: 5+3 metody, které možná (ne)znáte. In Knihovny současnosti 2012. Ostrava: Sdružení knihoven ČR. ISBN 978-80-86249-65-0, s. 106-114.

STEINEROVÁ, Jela. 2005. Informačné správanie človeka – používatelia informácií v súvislostiach. In Ikaros: elektronický časopis o informační společnosti [online]. Roč. 9, č. 9 [cit. 2017-06-12]. ISSN 1212-5075. Dostupné na: https://ikaros.cz/informacne-spravanie-cloveka-pouzivatelia-informacii-v-suvislostiach

Časť: ANALÝZA PROSTREDIA

Prečo je daný trend dôležitý?
V slovenských knižniciach potrebujeme zvýšiť mieru sebareflexie a analyzovať možnosti pre zlepšenie a skvalitnenie svojich služieb. Analýza prostredia, rovnako ako vnútorná analýza stavu inštitúcie, by mala by mala byť prirodzenou súčasťou našej stratégie a mala by mať svoje miesto aj v plánoch rozvoja činnosti knižnice. Jej poznanie nám umožňuje identifikovať zložky okolia, ktoré nás obklopuje a vplýva na činnosť našej inštitúcie.

Ako by sa mal trend uplatniť v našich knižniciach
Analýza prostredia je proces, ktorý je potrebný v každej inštitúcii pre jej efektívne fungovanie a určenie stratégie pre úspešné realizovanie všetkých činností a aktivít. Analýza a z jej výsledkov vychádzajúce strategické riadenie dáva inštitúcii jasné ciele a smerovanie budúcich činností, zároveň zvyšuje efektivitu práce. Pri analýze prostredia v knižnično-informačnej inštitúcii môžeme vychádzať zo všeobecnej teórie analýzy inštitúcie. Venujeme sa:

a/ strategickej analýze vnútorného prostredia (ľudské zdroje, finančné zdroje, materiálne zdroje) – SWOT analýza
Interná analýza by mala byť popisná a zároveň kritická vo vyváženom pomere. Dôležité je k jednotlivým analyzovaným bodom uviesť konkrétne fakty dokumentujúce predchádzajúci vývoj a súčasný stav, ktorý by mal byť následne kriticky analyzovaný. Výsledkom každej internej analýzy by mali byť závery vo forme – silné stránky (S), slabé stránky (W), príležitosti (O), ohrozenia (T).
Informácie do SWOT analýzy možno zhromažďovať pomocou rôznych techník, často je to prevzatím dát z predchádzajúcich čiastkových analýz, metódou rozhovorov, prípadne riadenou diskusiou expertov.
SWOT analýza by mala byť zameraná na podstatné fakty a javy. Pri jej spracovaní by mala byť v rozumnej miere použitá redukcia, keďže príliš mnoho faktov pri návrhu stratégie môže byť komplikujúcim faktorom. Zároveň platí, že analýza by mala byť objektívna, nemala by vyjadrovať iba subjektívne postoje svojich spracovateľov, ale mal by objektívne odrážať situáciu, v ktorej sa inštitúcia nachádza.

b/ strategickej analýze okolia STEP (S= sociálne, T=technologické, E= ekonomické, P= politické)
Analýza skúma faktory, ktoré bezprostredne obklopujú inštitúciu a majú na ňu a jej fungovanie významný vplyv. Pri tejto analýze je potrebné hľadať odpovede na otázky typu:
Ktoré z vonkajších faktorov majú vplyv na inštitúciu?
Aký je predpokladaný dopad týchto faktorov?
Ktoré z nich sú pre budúcnosť a strategické plánovanie fungovania inštitúcie najdôležitejšie?

Analýza vychádza z minulého vývoja a snaží sa predpokladať vývoj a budúce vplyvy prostredia v štyroch hlavných oblastiach:

1. Sociálne vplyvy súvisia najmä so životným štýlom ľudí a ich hodnotami vo vzťahu ku kultúre a vzdelaniu, čo ďalej ovplyvňuje aj ich využívanie knižníc, ktoré do tejto oblasti patria. Demografický vývoj nám ukazuje, aké skupiny obyvateľstva budú v budúcnosti prevažovať, čo nám vie pomôcť pri plánovaní a vývoji nových služieb a projektov.
2. Technologické vplyvy majú dopad na všetky oblasti života, aj na fungovanie knižníc, pre ktoré je dôležité byť súčasťou modernej technologickej infraštruktúry. V tomto smere je nesmierne dôležitá podpora zo strany zriaďovateľov, aby rozumeli problematike a aktívne podporovali implementáciu technologických noviniek ako prirodzenú súčasť ich každodennej činnosti.
3. Ekonomické faktory tvoria široké spektrum, ktoré významným spôsobom ovplyvňuje existenciu a fungovanie knižnice. Knižnica je inštitúcia, ktorá má obmedzené možnosti ziskov, nemôže vykazovať podnikateľskú činnosť. V podstate funguje z podpory od svojho zriaďovateľa podľa podmienok ním určených. Zároveň môže svoju finančnú situáciu pre rôzne oblasti činností zlepšiť čerpaním financií z rôznych podporných zdrojov (štátnych alebo aj súkromných), ale aj v tejto oblasti sú stanovené podmienky a reštrikcie, ktoré je potrebné dodržiavať. V súvislosti s ekonomickými faktormi je dôležité spomenúť aj priemernú mzdu zamestnancov knižnično-informačných inštitúcií, ktorá je dlhodobo pod celoslovenským priemerom.
4. Politické faktory tvorí legislatíva, ktorá mnohostranne ovplyvňuje činnosť knižníc. Pracovné právo má na zamestnancov knižnice vplyv rovnako, ako na všetkých ostatných, riadime sa zákonníkom práce a ďalšou legislatívou, ktorá stanovuje podmienky pracovného procesu. Ďalšou všeobecnou legislatívou, ktorú musíme dodržiavať, je zákon o ochrane osobných údajov a s ním súvisiace vypracovanie a udržiavanie bezpečnostného projektu na ochranu osobných údajov. Z našej profesijnej legislatívy je najdôležitejší knižničný zákon a ďalšie predpisy súvisiace priamo či nepriamo s knižničnou činnosťou. Čo sa týka vplyvu politických faktorov, za Bratislavu sa dá spomenúť špecifická situácia so systémom verejných knižníc. Vplyvom zmeny legislatívy a prerozdelenia územno-správneho členenia mesta (i kraja) začiatkom 90.tych rokov nastala situácia, v ktorej je každá mestská časť zriaďovateľom svojej miestnej knižnice. Situácia je až do súčasnosti (a aj do budúcnosti) taká, že hlavné mesto má 18 verejných knižníc, ktoré fungujú ako nezávislé jednotky. Snažíme sa o spoluprácu v rôznych oblastiach, ale decentralizácia so sebou prináša značné limity.

Knižnica si potrebuje klásť otázky, na ktorých fungujú aj princípy trhu. Aká je ponuka a dopyt? Aké je naše okolie? Kto sú naši používatelia? Aké komunikačné kanály využívajú? Knižnice ako súčasť kultúrnej infraštruktúry – v čom sme výnimočné?

Pri analýze a aplikovaní zmien je potrebné venovať sa princípom marketingu a manažmentu a naučiť sa ich efektívne implementovať aj v prostredí knižnice.

Možno aj skúšať viac zapojiť čitateľov do angažovania sa za potrebné zmeny, smerom na zriaďovateľa, nejakou koordinovanou aktivitou zameranou na konkrétny cieľ, či už peniaze na nákup dokumentov, úpravu priestorov a pod. Ak príklad možno zriadenie výťahu do čitárne Mestskej knižnice v Bratislave. Vďaka písomným vyjadreniam čitateľov (zlý prístup do čitárne potrebný vyriešiť výťahom) si všimli potrebu výťahu na magistráte a zaradili knižnicu do súťaže o peniaze z participatívneho rozpočtu.

Relevantné zdroje a literatúra

BAČUVČÍK, Radim. Marketing kultury: divadlo, koncerty, publikum, veřejnost. Zlín: Radim Bačuvčík – VeRBuM, 2012. 198 s. ISBN 978-80-87500-17-0.

TAJTÁKOVÁ, Mária a Dominika Vasiľová. Marketing kultúry: ako osloviť a udržať si publikum. 1. vyd. Bratislava: Panaeurópska vysoká škola, 2010. 260 s. ISBN 978-80-89447-29-9.

PAPULA, Jozef a Zuzana Papulová. Stratégia a strategický manažment ako nástroje, ktoré umožňujú súperenie i spolužitie Dávida s Goiášom. Bratislava: Iura Edition, 2015. 277 s. ISBN 978-80-8168-193-6.

HANZELKOVÁ, Alena a Miloslav Keřkovský. Strategické řízení: teorie pro praxi. Praha: C. H. Beck, 2017. 232 s. ISBN 978-80-7400-637-1.

JAKUBÍKOVÁ, Dagmar. Strategický marketing: strategie a trendy. Praha: Grada Publishing, 2013. 362 s. ISBN 978-80-247-4670-8.

Časť: DIGITAL NATIVES – nový typ používateľa v knižniciach

Prečo je trend dôležitý?
Príslušníkov novej on-line generácie nazýva teória pojmom digitálni domorodci (digital natives – termín ako prvý použil americký profesor Marc Prensky v roku 2001). Označujú sa ním deti a mladí ľudia, ktorí sa narodili do prostredia nových digitálnych technológií, od útleho veku sú nimi obklopení a tieto technické vymoženosti sú pre nich samozrejmou súčasťou života (odborná literatúra sa zhoduje, že ide o ľudí narodených po roku 1980). Väčšine z nich ani nenapadne, že len pár rokov pred ich narodením neexistoval masovo rozšírený internet, mobilné siete, instant messaging a mnohé ďalšie nástroje digitálneho veku (Vrabec, 2010).

Nové médiá a on-line komunikačné nástroje zásadne menia spôsoby, akými sa mladí ľudia začleňujú do spoločnosti, učia sa, nadväzujú vzťahy s rovesníkmi, rozvíjajú svoje záujmy a záľuby (najmä prostredníctvom sociálnych sietí), ale aj spôsoby, akými vyhľadávajú informácie. Predstavujú nový typ používateľa, ktorého už klasické knihovnícke služby neuspokojujú. Je nevyhnutné, aby knižnice túto problematiku uchopili a ponúkali služby, ktoré digital natives prilákajú do knižníc.

Uplatnenie v knižniciach
Odpoveď na otázku, čo takýto používateľ od knižnice očakáva, môžu priniesť dotazníkové prieskumy, ankety alebo analýzy vyhľadávaní v knižničných IPACoch (Omastová et al., 2011).

Prvý a na Slovensku zrejme jediný prieskum zameraný všeobecne na digitálnych domorodcov realizovala agentúra Infoland v spolupráci s organizáciou Iuventa – Slovenský inštitút mládeže a s podporou Odboru detí a mládeže MŠ SR v roku 2009 na vzorke 3 350 respondentov. Použitá bola technika on-line dotazníka a on-line zberu dát, ale aj mapovanie, kategorizácia a analýza on-line obsahov, ktoré mladí ľudia sami vytvárajú v prostredí internetu a ktorých hlavným adresátom sú mladí ľudia. Metódy a otázky použité v tomto výskume môžu byť inšpiráciou pre realizáciu podobných prieskumov v prostredí knižníc a následnú analýzu potrieb používateľov generácie digital natives. Domnievame sa však, že jeho výsledky už s odstupom 8 rokov – aj s ohľadom na to, ako rýchlo sa informačné a komunikačné technológie vyvíjajú a menia – nezodpovedajú realite.

Podobné prieskumy v zahraničí ukazujú, že o digitálnych domorodcoch prevláda v spoločnosti veľa mýtov a poloprávd. Táto skupina ľudí je totiž diferencovanejšia a variabilnejšia, než sa zdá (Selwyn, 2009).

Tých, ktorí sa nenarodili do digitálneho sveta, ale v určitej fáze svojho života si niektoré alebo väčšinu aspektov nových technológií osvojili, nazval Prensky pojmom digitálni prisťahovalci (digital immigrants). Ich správanie je veľmi podobné skutočným imigrantom prichádzajúcim do úplne cudzej krajiny. Spočiatku sa cítia neisto, nepoznajú dobre nové prostredie, neovládajú jazyk, zvyky, tradície. Snažia adaptovať na odlišnú kultúru a jazyk, no ešte dlho sa v novom prostredí cítia ako cudzinci. Naopak mladí ľudia sú dnes hlavnými aktérmi jedinečného historického procesu, v rámci ktorého dochádza k postupnému prepájaniu generačnej identity s technologickou identitou. Nová on-line generácia si túto jedinečnosť intuitívne uvedomuje a aj z tohto dôvodu vníma ľudí, ktorí stoja mimo tohto prúdu, s určitým dešpektom. Vzťahmi medzi týmito dvoma skupinami sa zaoberajú sociológovia, psychológovia, informační špecialisti, odborníci v oblasti vzdelávania, knihovníci apod. (Prensky, 2001; Autry et al., 2011; Koehler, 2004 a ďalší).

Je jasné, že bez dôkladného poznania špecifík on-line generácie a jej potrieb nedokážu knižnice ponúknuť adekvátne služby. Navyše potreby a očakávania digital natives môžu byť rôzne.

Literatúra
Digital natives/digital immigrants:

AUTRY, Alex J., Jr. and Zane Berge. Digital natives and digital immigrants: getting to know each other. Industrial and commercial training [online]. 2011, vol. 43. No. 7, pp. 460-466 [cit. 2017-06-13]. ISSN 0019-7858. Dostupné na: http://www.emeraldinsight.com/doi/full/10.1108/00197851111171890

VRABEC, Norbert. Digitálni domorodci na Slovensku: komunikácia a nová identita mládeže v on-line prostredí [online]. Communication Today: scientific journal of the Faculty of Mass Media Communication at the University SS. Cyril and Methodius in Trnava. Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie UCM v Trnave, 2010 [cit. 2017-06-12]. ISSN 1338-130X,.
Dostupné na: https://www.communicationtoday.sk/download/1/2010/CT_2010_1_Vrabec.pdf

PRENSKY, Marc. Digital natives, digital immigrants. Part 1. On the horizon: the strategic planning resource for education professionals [online]. 2001, vol. 9, no. 5 (September/October), pp. 1-6 [cit. 2017-06-13]. ISSN 1074-8121.
Dostupné na: http://www.emeraldinsight.com/doi/pdfplus/10.1108/10748120110424816

PRENSKY, Marc. Digital natives, digital immigrants: do they really think differently?. Part 2. On the horizon: the strategic planning resource for education professionals [online]. 2001, vol. 9, no. 6 (November/December), pp. 1-6 [cit. 2017-06-13]. ISSN 1074-8121.
Dostupné na: http://www.emeraldinsight.com/doi/pdfplus/10.1108/10748120110424843

Prieskumy/analýzy v knižniciach:

FURINI, Marco. Users behavior in location-aware services: digital natives versus digital immigrants. Advances in human-computer interaction [online]. 2014, art. no. 678165, 23 p. [cit. 2017-06-13]. ISSN 1687-5907. Dostupné na: https://www.hindawi.com/journals/ahci/2014/678165/

ZICKUHR, Kathryn, Lee RAINIE and KRISTEN Purcell. Younger Americans´ library habits and expectations: Pew Research Center’s Internet & American Life Project [online]. Washington: Pew Research Center, 25 June 2013 [cit. 2017-06-13]. 57 p.
Dostupné na: http://libraries.pewinternet.org/files/2013/06/PIP_Younger_Americans_and_libraries.pdf

ZIMERMAN, Martin. Digital natives, searching behavior and the library. New library world [online]. 2012, vol. 113, no. 3/4, pp. 174-201 [cit. 2017-06-13]. ISSN 0307-4803.
Dostupné na: http://www.emeraldinsight.com/doi/full/10.1108/03074801211218552

OMASTOVÁ, Pavlína, Radka ŘÍMANOVÁ a Ctibor ŠKUTA. Elektronická stopa čtenáře v knihovnickém systému aneb co ví Aleph NTK i bez ankety [online]. Knihovny současnosti 2011: sbornik z 19. konference, konané ve dnech 13. – 15. září 2011 v Českých Budějovicích. Ostrava: Sdružení knihoven ČR, 2011 [cit. 20147-06-12]. ISBN 978-80-86249-62-9, s. 101-109.
Dostupné na: http://sdruk.mlp.cz/data/xinha/sdruk/ks2011/sbornik_2011.pdf

KOEHLER, Wallace. Digital libraries, digital containers, „library patrons“, and visions for the future. The electronic library [online]. 2004, vol. 22, no. 5, pp. 401-407 [cit. 2017-06-13]. ISSN 0264-0473.
Dostupné na: http://www.emeraldinsight.com/doi/full/10.1108/02640470410561910