Služby

Časť: ROBOTIZÁCIA SLUŽIEB
Časť: ROZŠIROVANIE SLUŽIEB

Časť: ROBOTIZÁCIA SLUŽIEB

Prečo je trend dôležitý
Robotika by mohla viesť k návratu niektorých pracovných miest, ktoré boli presunuté do zahraničia kvôli nižším nákladom. Podľa agentúry Moody’s Investors Service zvyšovanie automatizácie a väčšie využívanie robotických technológií v týchto vyspelých priemyselných krajinách by im mohlo pomôcť stlmiť negatívne dôsledky demografického vývoja (TASR 2017). Rozsah prác, ktoré môžu roboty vykonávať namiesto ľudí, im vykompenzuje nepriaznivý vplyv pomalšieho prírastku pracovnej sily na hospodársky rast.
Na druhej strane, budúcnosť však nenaplní nádeje ľudí, ktorým automatizácia vezme pracovné miesta. Roboti podľa šéfa Svetovej banky nahradia milióny pracovníkov s nízkou kvalifikáciou. Pre hospodársky rast v budúcnosti tak vidí ako zásadné investície do ľudského kapitálu, ktorý zahŕňa najmä vzdelanie, ale aj zdravie (ČTK 2017). Ďalej hovorí, že ľudia, ktorých budeme potrebovať v akejkoľvek ekonomike, sú učitelia. Medzi ďalšie „bezpečné“ profesie patria inžinieri, vedci, podnikatelia, umelci, právnici, doktori atď.
Autonómne autá, roboty, ktoré vedia rozprávať a chodiť, inteligentné počítače schopné samostatného učenia, všetky tieto premiestňujú technológiu do oblasti, ktorá predtým patrila výsostne ľuďom. Už nemáme len stroje, ktoré sú rýchlejšie ako my, ale aj múdrejšie a je len otázkou času, kedy bude všetko automatizované (Webster 2017). Ľudia nie sú dobrí v opakujúcich sa činnostiach, na rozdiel od robotov, ktorí sú schopní robiť 24/7 a skoro nikdy „neochorejú“.

Ako uplatniť trend v knižniciach
Robotizácia výpožičiek a návratu dokumentov – samoobslužné pulty, skenery, výpožičné a návratové automaty, samoobslužné pobočky.

Možnosť platiť platobnou kartou – dnes je už výnimkou, ak sa nedá za tovar alebo služby platiť kartou. Mnoho knižníc však patrí k týmto výnimkám a akceptuje platbu len v hotovosti.

Navigácia a usmerňovanie používateľov – v rámci budovy aj v rámci fondov. Využívať moderné IT a mobilné aplikácie, ktoré si používatelia môžu stiahnuť priamo do svojich telefónov.

Literatúra
ČTK, 2017. Varovanie: Robotizácia môže zvýšiť frustráciu ľudí s nízkou kvalifikáciou. In: Profesia. Pravda [online]. Bratislava: Perex, a. s. [cit. 2017-11-13]. Dostupné na: https://profesia.pravda.sk/ludske-zdroje/clanok/444511-varovanie-robotizacia-moze-zvysit-frustraciu-ludi-s-nizkou-kvalifikaciou/

TASR, 2017. Robotizácia môže zmierniť dôsledky rýchleho starnutia populácie. In: SME [online]. Bratislava: Petit Press, a. s. [cit. 2017-11-13]. Dostupné na: https://ekonomika.sme.sk/c/20555386/robotizacia-moze-zmiernit-dosledky-rychleho-starnutia-populacie.html

WEBSTER, Mary Jo, 2017. Could a robot do your job? In: USA Today [online]. [cit. 2017-11-13]. Dostupné na: https://www.usatoday.com/story/news/nation/2014/10/28/low-skill-workers-face-mechanization-challenge/16392981/

Príklady dobrej praxe:
NAGY, Attila, 2015. The giant robots that serve the world’s largest library archives. In: Gizmodo [online]. New York: Gizmodo Media Group [cit. 2017-11-13]. Dostupné na: https://gizmodo.com/the-giant-robots-that-serve-the-worlds-largest-library-1700712936

WATERCUTTER, Angela, 2011. Robots Retrieve Books in University of Chicago’s New, Futuristic Library. In: Wired [online]. New York: Wired [cit. 2017-11-13]. Dostupné na: https://www.wired.com/2011/05/robot-powered-mansueto-library/

Časť: ROZŠIROVANIE SLUŽIEB

Prečo je trend dôležitý
Služby, ktoré knižnice ponúkali doteraz a ponúkajú v súčasnosti, už ani zďaleka neuspokojujú potreby a záujmy súčasných používateľov. Všeobecne je možné badať akúsi „krízu“ súčasných knižníc, kedy je evidentné, že klasické služby, na ktoré boli používatelia zvyknutí, už nie sú tými, ktoré by boli vyhľadávané a využívané v takej miere ako doposiaľ.
Jedným z mnohých dôvodov je možnosť získať potrebné informácie prostredníctvom internetu. Ľudia čím ďalej, tým menej siahajú po klasickej knihe, či časopise, nehovoriac o tom, že mnohé informácie na internete sú dostupné „tu a teraz“ a netreba za nimi chodiť, príp. cestovať do najbližšej knižnice. Preto je potrebné prispôsobiť sa dnešnej dobe a rozšíriť služby knižníc tak, aby sa prispôsobili požiadavkám a potrebám dnešného používateľa a pritom brať do úvahy aj vekové a individuálne osobitosti jednotlivých skupín používateľov. Tiež netreba čakať, kým si čitateľ nájde cestu do knižnice, ale treba hľadať spôsoby, akými si knižnica nájde cestu k čitateľovi. Veľkým prínosom môže byť aj prehodnotenie cieľovej skupiny, pre ktorú majú byť služby určené. Knižnice by sa viac nemali orientovať len na záujemcov o poskytovanie klasických knižnično-informačných služieb, ale aj na poskytovanie služieb pre širšiu verejnosť.

Ako uplatniť trend v knižniciach

a) Prehodnotenie stavu knižníc na Slovensku, rozvíjanie kooperácie a spolupráce
V prvom rade je nevyhnutné prehodnotiť stav slovenských knižníc a efektívnosť ich fungovania a tiež nadviazať užšiu spoluprácu a kooperáciu knižníc navzájom. Knižnice by sa navzájom nemali vnímať ako konkurencie, ktoré medzi sebou bojujú o čitateľa, ale naopak. V záujme poskytovania čo najkvalitnejších a najefektívnejších služieb pre používateľov aj širšiu verejnosť by mali spolupracovať, navzájom si odovzdávať a zdieľať tzv. „know-how“ úspešnosti fungovania a poskytovania služieb, odporúčať odborníkov, či služby samotné, organizovať spoločné podujatia a pod.
Tiež stojí za zváženie, či by nebolo vhodné zlúčiť niektoré knižnice, čo by malo pozitívny dopad na optimalizáciu financovania ( menej knižníc, viac prostriedkov na rozvoj tých čo ostanú zachované) a tým aj na optimalizáciu, rozširovanie a skvalitňovanie služieb. Toto sa dá najvhodnejšie aplikovať najmä, ak ide o obecné a školské knižnice. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vypracovala Usmernenie k zlučovaniu školských a obecných knižníc:
„V zmysle § 9 ods. 2 písm. d) a § 10 ods. 4 zákona Národnej rady SR č. 126/2015 Z. z. o knižniciach a o zmene a doplnení zákona č. 206/2009 Z. z. o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 38/2014 Z. z. (ďalej len „zákon o knižniciach“) môže zriaďovateľ spájať školskú knižnicu s obecnou knižnicou a naopak. Zlúčením knižníc však nezaniká povinnosť zriaďovateľa (škola alebo obec) v zmysle § 4 ods. 2 zákona o knižniciach vytvoriť finančné, personálne, priestorové a materiálovo-technické podmienky na prevádzku knižnice tak, aby táto mohla zabezpečiť slobodný prístup k informáciám a zabezpečiť uspokojovanie kultúrnych, informačných, vedeckovýskumných a vzdelávacích potrieb obyvateľstva.
Pred samotným zlúčením sa obciam odporúča:
1. posúdiť a porovnať obe knižnice z hľadiska zloženia a rozsahu knižničného fondu, personálneho, priestorového a technického zabezpečenia a z hľadiska štruktúry a kvality poskytovaných služieb,
2. vziať do úvahy, či obec uvažuje o vytvorení komunitného centra v obci, resp. kde chce obec zriadiť pre obyvateľov miesto verejného prístupu k informáciám na internete – verejné informačné služby,
3. prihliadať na to, či je škola zapojená do projektov Otvorená škola a INFOVEK,
4. zvážiť, ktorá z knižníc je lokalizovaná približne v strede osídlenia – v centre knižnično-informačných potrieb,
5. na základe vyhodnotenia a posúdenia rozhodnúť, ktorá z oboch knižníc má najlepšie predpoklady na uspokojovanie knižnično-informačných potrieb obyvateľstva, vrátane žiakov a zamestnancov škôl“ (Ministerstvo kultúry SR 2015).
Celý text usmernenia je dostupný na http://www.culture.gov.sk/vdoc/243/zlucovanie-skolskych-a-obecnych-kniznic-3c.html.

b) Bezbariérový prístup k službám
Zabezpečiť bezbariérový vstup do všetkých novopostavených, či novozrekonštruovaných budov je dnes už samozrejmosťou. Bezbariérový vstup do kamenných pobočiek knižníc však veľmi často nie je zabezpečený, nakoľko tieto sú staršími stavbami a v dobe, kedy sa stavali, sa na zabezpečenie vstupu pre hendikepovaných nemyslelo. Zabezpečiť takýto vstup dodatočne je z finančného hľadiska náročné a nie vždy pre knižnice možné. Avšak to, v čom knižnice už vo veľkej miere urobili, no ešte stále môžu urobiť krok smerom k používateľovi, je v čo najväčšej miere odbúrať bariéry súvisiace s miestom a časom poskytovania služieb a poskytovať služby prostredníctvom internetu, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Sem patrí prístup k on-line katalógu, do používateľského konta, k objednávaniu kníh a predlžovaniu výpožičiek, vzdialený prístup k elektronickým informačným zdrojom atď.
Tiež by bolo vhodné zaviesť akceptáciu knižničných pasov do čo najväčšieho počtu knižníc. Pre čitateľov je výhodné, keď si nemusia vybavovať knižničný preukaz v každej knižnici zvlášť, ale keď im je ten istý preukaz akceptovaný aj pri vybavovaní registrácie v ďalších knižniciach.
Pre používateľov, ktorí majú záujem len o vzdialené služby, by mala byť umožnená vzdialená registrácia.
Používatelia tiež vítajú, ak majú z jedného miesta prístup do viacerých knižníc alebo do viacerých zbierok kníh a časopisov. Takúto službu na Slovensku zabezpečuje napr. projekt KIS3G.
Príkladom dobrej praxe odbúravania bariér, ktoré súvisia s prevádzkovou dobou výpožičných služieb je tiež existencia biblioboxov, ktoré sú čitateľmi s obľubou využívané na vrátenie kníh mimo prevádzkovej doby.

c) Prispôsobovanie služieb na mieru každému používateľovi
Každý používateľ má iné potreby a záujmy a preto je nevyhnutné, aby boli knižnice v tomto smere flexibilné a vedeli sa týmto špecifickým potrebám prispôsobiť.
Príkladom je Bezbariérové informačné centrum Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktoré „bolo zriadené s cieľom zabezpečiť študentom a používateľom so špecifickými potrebami plnohodnotný prístup k informačným zdrojom knižnice“ (Bezbariérové informačné centrum 2016).
Používateľom so špecifickými potrebami poskytuje knihovnícku asistenciu pri výpožičných službách, príprave dokumentov na prezenčné štúdium na dohodnuté pracovné miesto, referenčných a rešeršných službách. V časopiseckej študovni má vybavené technologicky špecializované počítačové pracovisko, poskytuje prístup k asistenčným technológiám, akými sú prenosná čítacia lupa a prenosný skener vo forme pera. Študentom so špecifickými potrebami poskytuje predĺženú výpožičnú dobu, digitalizačné služby vo forme poskytovania digitálnych kópií knižničných dokumentov alebo kópií článkov z časopisov a zborníkov v súlade s autorským zákonom výhradne pre potreby zdravotne znevýhodnených v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným obmedzením a tiež informačné vzdelávanie.
V Krajskej knižnici v Žiline mysleli aj na čitateľov poľskej menšiny žijúcej v žilinskom regióne a v roku 2007 na pôde knižnice v spolupráci s Poľským klubom – región Žilina sprístupnili Knižnicu Poľského klubu, poskytujúcu literatúru pre všetky vekové kategórie (Knižnice 2011-2017).

d) Bibliobusy
Bibliobusy sú určené najmä čitateľom, ktorí nemajú z rôznych dôvodov možnosť osobne navštevovať kamenné pobočky knižníc, napr. žijú v odľahlých oblastiach alebo v oblastiach so zlou dostupnosťou, príp. nemôžu kvôli nepriaznivému zdravotnému stavu navštíviť knižnicu osobne. Prostredníctvom bibliobusov môžu knižnice zabezpečiť svoje služby aj pre týchto čitateľov (Bibliobus 2017).

e) Vydavateľská činnosť
Vydavateľskú činnosť v knižniciach si väčšinou spájame s akademickými knižnicami, ktoré sa spájajú s univerzitnými vydavateľstvami a tým sa podieľajú na tvorbe tlačeného, multimediálneho i digitálneho obsahu (Výstupy z úvodného stretnutia 2016).
Príkladom, že vydavateľskú činnosť je možné aplikovať aj do praxe verejných knižníc, je Krajská knižnica v Žiline. „V roku 2013 knižnica vydala Myšlienky Jána Pavla II. a Duchaplný cestopis po stopách Jána Pavla II. v našich regiónoch, v roku 2014 antológiu slovenskej a českej poézie a prózy Spoluhlasom/Spoluhlasem. Vydavateľská činnosť bola vo veľkej miere podporovaná realizáciou projektov v rámci programu cezhraničnej spolupráce s Českou republikou a Poľskom. Okrem toho knižnica vydáva príručky pre účastníkov svojich vzdelávacích kurzov, bibliografie, letáky, vzdelávacie materiály /mapy, pexesá, záložky/ (Knižnice 2011-2017).

f) Spájanie knižníc s inými informačnými inštitúciami
„V rámci spolupráce so samosprávami možno hľadať cesty aj na aplikáciu „verejných“ služieb, napr. tvorba digitálnych kroník mesta/zriaďovateľa, archivácia dôležitých materiálov, knižnica ako informačné centrum pre občanov a návštevníkov, predaj suvenírov, vstupeniek na kultúrne podujatia, kontaktná kancelária pre styk s mestskými poslancami, vedením mesta/obce“ (Výstupy z úvodného stretnutia 2016).

g) Vzdelávanie, kurzy
Knižniciam patrí v znalostnej spoločnosti nezastupiteľné miesto. Na jednej strane sú zdrojom informácií a znalostí prostredníctvom knižnično-informačných fondov, na druhej strane dokážu znalostnú spoločnosť podporovať rôznymi formami a službami – od všeobecného informovania cez vzdelávanie až po tvorbu špecifických informačných programov (Babicová 2008).
Okrem vzdelávania a kurzov, ktoré by knižnice mali organizovať s cieľom zabezpečiť čitateľskú a informačnú gramotnosť používateľov sa knižniciam naskytá možnosť rozšíriť svoje služby aj o organizovanie ďalších vzdelávacích podujatí a kurzov. Malokarpatská knižnica v Pezinku už päť rokov ponúka hlavne seniorom z Pezinka kurzy pamäte a koncentrácie. Knižnica Ružinov v Bratislave organizuje dvojdňový bezplatný kurz úplných základov práce s počítačom pre seniorov, Staromestská knižnica v Bratislave zas týždňové kurzy Internet a e-mail pre seniorov. Krajská knižnica Ľudovíta Štúra vo Zvolene organizuje v septembri – novembri 2017 päť teoreticko-praktických stretnutí s praktickými cvičeniami v rámci projektu Základy biblioterapie pre knihovníkov.

Literatúra
BABICOVÁ, Zuzana, 2008. Informačné vzdelávanie v knižniciach – workshop knihovníkov. In: Ikaros [online]. Ročník 12, číslo 12 [cit. 2017-17-16]. ISSN 1212-5075. Dostupné na: https://ikaros.cz/informacne-vzdelavanie-v-knizniciach-workshop-knihovnikov

Bezbariérové informačné centrum, 2016. Ekonomická univerzita v Bratislave [online]. Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave – Slovenská ekonomická knižnica [cit. 2017-11-17]. Dostupné na: https://sek.euba.sk/bezbarierove-centrum

Bibliobus, 2017. In: Wikipedie: otevřená encyklopedie [online]. [cit. 2017-11-17]. Dostupné na: https://cs.wikipedia.org/wiki/Bibliobus

Knižnice, 2011 – 2017. Mesto Žilina, Turistická informačná kancelária [online]. Žilina: TIK mesta Žilina [cit. 2017-11-17]. Dostupné na: http://www.tikzilina.eu/kniznice-2/

MINISTERSTVO KULTÚRY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, 2015. Usmernenie k zlučovaniu školských a obecných knižníc [online]. Bratislava: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky [cit. 2017-11-18]. Dostupné na: http://www.culture.gov.sk/vdoc/241/zlucovanie-skolskych-a-obecnych-kniznic-3c.html.html

Výstupy z úvodného stretnutia, 2016. Bibliosféry, knihovnícke sféry dôverné [online]. Bibliosféry [cit. 2017-11-12]. Dostupné na:
http://bibliosfery.schk.sk/wordpress/bibliosfery/vystupy-z-uvodneho-stretnutia/

Príklady dobrej praxe:
Bezbariérové informačné centrum, 2016. Ekonomická univerzita v Bratislave [online]. Bratislava: Ekonomická univerzita v Bratislave – Slovenská ekonomická knižnica [cit. 2017-11-17]. Dostupné na: https://sek.euba.sk/bezbarierove-centrum

Bibliobus, [2017]. Městská knihovna v Praze [online]. Praha: Městská knihovna v Praze [cit. 2017-11-17]. Dostupné na: https://www.mlp.cz/cz/kontakty/bibliobus/?knihovna